Svätý grál archeológie

Členovia výskumných tímov vstupujú do jaskyne Chiquihuite vysoko v horách strednej časti severného Mexika, kredit Devlin A. Gandy.

Kamenné nástroje z mexickej jaskyne posunuli prítomnosť prvých ľudí v Amerike dvakrát hlbšie do minulosti.

Prví ľudia vstúpili do Nového sveta zo severovýchodnej Ázie cez dočasný suchozemský most v Beringovom prielive po vrchole poslednej ľadovej doby. Medzerou v ľadovom štíte prešli z Aljašky do Kanady, ďalej do USA a napokon až na južný cíp Južnej Ameriky. Malo sa to stať pred 16 000 až 18 000 rokmi a táto anabáza po Ohňovú zem nemusela trvať dlhšie ako približne jedno tisícročie. Aspoň podľa doterajšieho konsenzu drvivej väčšiny odborníkov.

Prínos disentu

Niektorí vedeckí disidenti však poukazovali na možnosť dávnejšieho príchodu ľudí do Nového sveta. Ešte skôr, ako pred 26 500 až 19 000 rokmi vyvrcholila posledná ľadová doba. Ľadové štíty v Severnej Amerike a na severe Európy a Ázie vtedy pokrývali najväčšiu plochu.

Kamenný nástroj z vrstvy nad vrcholom poslednej ľadovej doby (teda mladší), zhotovený bol zo zelenkastého kryštalického vápenca, kredit Ciprian Ardelean

Popri datovaniach – spochybniteľných – istých ľudských lokalít používali pritom i ďalšie argumenty, napríklad indície v prospech staršieho dáta zdomácnenia psov v Novom svete. Tento názor teraz podporil výskum horskej jaskyne Chiquihuite v severnom Mexiku. V dvoch štúdiách ho zhrnuli sčasti sa prekrývajúce medzinárodné tímy vedcov. Viedli ich Ciprian Ardelean z Universidad Autónoma de Zacatecas (Mexiko) a Eske Willerslev z Kodanskej univerzity (Dánsko) a Lorena Becerraová-Valdiviaová z University of New South Wales v Sydney (Austrália) a Oxfordskej univerzity (Veľká Británia). Štúdie vyšli v časopise Nature. V jaskyni sa našlo vyše 1 900 kamenných nástrojov a odštiepkov vrátane nožov, škrabiek a hrotov šípov. Išlo o nesporné doklady ľudskej prítomnosti, no ešte dôležitejší bol nálezový kontext. Dlážku jaskyne tvorí šesť vrstiev drviny a prachu, dohromady hrubých tri metre. Vrstvy sú stlačené a stabilné, čo umožnilo datovať ich viacerými modernými metódami. Výsledok: jaskyňu obývali ľudia pred najmenej 30 000, azda až pred 33 000 rokmi!

Vedecký granát

Kamenný nástroj z vrstvy pod vrcholom poslednej ľadovej doby (teda starší), kredit Ciprian Ardelean

V Nature sme hodili akýsi ručný granát, čo rozpúta horúce polemiky, povedal Eske Willerslev. Objavy v jaskyni Chiquihuite predstavujú doposiaľ najstaršie archeologické nálezy v Novom svete, najmä kamenných nástrojov takého typu, ktorý je unikátny pre Ameriku, doplnil Ciprian Ardelean. Pred vyše 30 000 rokmi ešte ľadový štít nepokrýval celý sever Ameriky, takže ľudia mohli zo Sibíri prejsť suchou nohou do Mexika a ďalej na juh. Žiaľ, nevieme kto. Vrstvy s kamennými nástrojmi obsahovali početné zvyšky rastlinných i živočíšnych organizmov. Pátrali sme aj po ľudskej DNA, no neúspešne. Čaká nás však ešte analýza stoviek pôdnych vzoriek, vysvetlil Eske Willerslev. Vo vzorkách sa zatiaľ našla DNA napríklad amerického čierneho medveďa, hlodavcov, netopierov aj vtákov, ako sú vrabce a sokoly. Všetko sú to živočíchy, ktorých dobový výskyt v Mexiku vedci očakávali.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Zdeněk Urban