Svedectvo génov

Medzinárodnému výskumnému tímu sa podarilo dekódovať genetický základ a určiť etnicitu remeselníka, ktorý žil v období budovania pyramíd. Ide o dosiaľ najstaršiu analyzovanú ľudskú DNA z Egypta.

Staroveký Egypt patrí spolu s Mezopotámiou k hlavným centrám civilizačného ohniska na rozhraní juhozápadnej Eurázie a severovýchodnej Afriky. Naďalej pretrvávajú isté polemiky o tom, čo v ktorom z týchto centier vzniklo skôr. Mezopotámia sa však sčasti prelína s tzv. Úrodným polmesiacom, ktorý sa tiahne od Izraela/Palestíny cez Jordánsko a Sýriu do južného Turecka, severného Iraku a západného Iránu. V ňom sa odohrali kľúčové pokroky v rámci vzniku produkcie potravín – základu civilizácie, ako ju poznáme. Pravdepodobnejšie sa šírili odtiaľ do Egypta než naopak, prinajmenšom čo sa týka prevažnej časti týchto pokrokov. Na druhej strane hojné a všestranné styky a vzájomné ovplyvňovanie Egypta a Blízkeho východu sú spoľahlivo doložené už od úvodných fáz civilizačného rozvoja oboch týchto oblastí.

História starého Egypta pred dobytím Alexandrom Veľkým (332 pred n. l.) a založením gréckej dynastie jeho vojvodcom Ptolemaiom sa zvyčajne delí na šesť hlavných a tri prechodné obdobia.

Neznámy Egypťan

Doterajšie genetické výskumy staroegyptských ľudí vyvrcholili analýzou DNA a určením vzájomných príbuzenských vzťahov členov 18. dynastie z Novej ríše. Napríklad Tutanchamón bol syn Achnatona, ale matkou nebola hlavná Achnatonova manželka Nefertiti, ale niektorá z vedľajších manželiek.
V časopise Nature teraz vyšla štúdia oznamujúca výsledky analýzy DNA neznámeho Egypťana, ktorého pozostatky vedci datovali podstatne hlbšie v čase, do doby pred 4 500 až 4 800 rokmi, teda buď do neskorého Preddynastického obdobia, alebo do skorej Starej ríše. Štúdiu uverejnil 21-členný medzinárodný tím, ktorý viedli Adeline Morezová Jacobsová s Pontusom Skoglundom z Inštitútu Francisa Cricka v Londýne a Linus Girdland-Flink z Univerzity Johna Mooresa (JMU) v Liverpoole (oboje Veľká Británia).

Zo zubu dávneho Egypťana, ktorý žil a zomrel niekedy v spomenutom období, vyťažili a dekódovali DNA predstavujúcu jeho úplný genetický základ. Jeho kostrové pozostatky už pred viac ako storočím počas britského protektorátu nad Egyptom objavili vo veľkej keramickej nádobe blízko dediny Nuwayrat, ktorá sa nachádza 265 kilometrov južne od Káhiry. Následne ich uložili v archeologických zbierkach viacerých inštitúcií v Liverpoole.

Človek faraónsky

Keramická nádoba s pozostatkami tohto Egypťana sa našla v hrobke vyhĺbenej do úbočia kopca. Obsahovala takmer celú kostru bez zvyškov tkanív. V predmetnom období sa totiž umelé mumifikovanie mŕtvych v Egypte ešte nezaviedlo ako štandardný postup. To pomohlo, aby sa jeho DNA v kostiach zachovala do súčasnosti.

Celkovo sa ukázalo, že väčšinu jeho predkov (z 80 %) tvorili podľa očakávania dávni obyvatelia severnej Afriky. Zvyšných 20 % zodpovedalo dávnym obyvateľom Úrodného polmesiaca, konkrétne Mezopotámie v oblasti súčasného Iraku. Podporuje to migráciu tamojších ľudí do Egypta v súlade s predpokladaným prenosom mnohých kultúrnych prvkov z Mezopotámie do Egypta, na ktorý dosiaľ poukazovali zväčša len archeologické nálezy. Členovia tímu chemicky analyzovali zuby tohto Egypťana a získali tak informácie o jeho životnom prostredí a strave. Vyšlo im, že tento človek sa s vysokou mierou pravdepodobnosti narodil a dospel v Egypte.