Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov.
Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne 50 kilometrov juhovýchodne od mesta Safi v západnom Maroku. Klasický scenár vzniku sapientov považuje za nášho priameho predka človeka heidelberského (Homo heidelbergensis) a jeho africkú obdobu človeka rodézskeho (Homo rhodesiensis). V oboch prípadoch má ísť o evolučných potomkov človeka vzpriameného (Homo erectus). Ten možno mal aj ďalších evolučných potomkov a z niektorého sa mohli vyvinúť aj sapienti. Spomenuté datovanie, viac než 300-tisíc rokov, sa dnes berie ako hraničné pre náš druh. Z Afriky a Eurázie sú však známe indície, že to mohlo byť zložitejšie a sapienti by mohli byť evolučne o dosť starší. Podporujú to aj nové objavy fosílií takisto na atlantickej strane Maroka, ibaže podstatne severnejšie, v meste Casablanca.
Magneticky potvrdený vek
Náleziskom je jaskynný systém v kameňolome Thomas Quarry I (ThI) blízko oceánu na juhozápadnom okraji Casablancy. Umožňuje pomerne presne (z paleoantropologického hľadiska) datovať nálezy, lebo sled geologických vrstiev tam podrobne zachytáva najlepšie doloženú geomagnetickú inverziu. Ide o prepólovanie, výmenu pozícií severného a južného magnetického pólu Zeme, keď tieto póly putujú okolo zemegule. Keď sú obidva pri rovníku, intenzita poľa klesá takmer na nulu, čo vypne magnetický štít Zeme, chrániaci biosféru pred kozmickými lúčmi a žiarením. Táto Matuyamova-Brunhesova inverzia spred 773-tisíc rokov (s odchýlkou asi 4 000 rokov) je časovo posledná známa skutočne veľká inverzia. Pred ňou došlo k ďalším podobne veľkým, no po nej zatiaľ iba k menším. Tzv. Matuyamov chron pred ňou mal obrátenú magnetickú polaritu, tzv. Brunhesov po nej normálnu. Samotná inverzia trvala 8- až 11-tisíc rokov.
Mozaika tých najstarších
Početný výskumný multidisciplinárny medzinárodný tím vedcov viedli Jean-Jacques Hublin z Collège de France v Paríži (Francúzsko) a Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko), David Lefèvre z Montpellierskej univerzity (Francúzsko), Giovanni Muttoni z Milánskej univerzity (Taliansko) a Abderrahim Mohib z Marockého inštitútu pre archeológiu a vedy o národnom dedičstve v Rabate. Analyzovali fosílie z ThI a výsledky uverejnili v časopise Nature.
Súbor fosílií praľudí z ThI je anatomicky mozaikou najstarších archaických a evolučne odvodených znakov. Celkovo zodpovedá sesterskej africkej populácii človeka predchodcu (Homo antecessor) známeho zo Španielska a vek fosílií obdobiu evolučného rozchodu africkej a eurázijskej línie našich prapredkov v strednom pleistocéne.
Celý článok nájdete v časopise Quark 3/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa