Vedátor: Vypočujú si nás?

Foto NASA/JPL-Caltech

Pre nejedného hudobného fajnšmekra je v súčasnosti problém, ako si prehrať platňu. A ako to spraviť, keď je najbližší obchod s audiotechnikou vzdialený miliardy kilometrov?

Dve vesmírne sondy Voyager 1 a Voyager 2 vyslané do vesmíru v roku 1977 už opustili našu slnečnú sústavu a putujú medzihviezdnym priestorom. Ich kurz nie je nastavený na nijakú konkrétnu hviezdu. No aj tak je možné, aj keď pomerne málo pravdepodobné, že ich zachytí nejaká mimozemská civilizácia, ktorej existencia sa doposiaľ nedokázala.
Sondy sú však na stretnutie pripravené. Každá z nich nesie pre prípadnú mimozemskú civilizáciu zlatú platňu, ktorá obsahuje posolstvo o ľudstve na Zemi.

Dekódovanie pozdravu

Predná strana platne obsahuje návod, ako si ju prehrať. Nastavte frekvenciu na 1/3,229 sekundy nie je veľmi užitočný pokyn pre niekoho, kto netuší, čo sú to sekundy. Mimozemšťania s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú používať rovnaké fyzikálne jednotky ako my – namiesto sekúnd, gramov a metrov môžu mať napríklad ξ, ђ a ŋ, a aby pochopili, ako ich jednotky s tými našimi súvisia, treba im to vysvetliť.
Vpravo dole na platni je znázornený proces týkajúci sa vodíka, najrozšírenejšieho prvku vo vesmíre, pri ktorom sa vyžiari svetlo s vlnovou dĺžkou 21 centimetrov. Keby si mimozemšťania túto vlnovú dĺžku zmerali vo svojich jednotkách (predstavme si, že v ich jednotkách to bude napríklad 63 ŋ), tak si vedia odvodiť, že jeden pozemský centimeter sú ich tri ŋ. Keď im vieme vysvetliť dĺžku, vieme im podobne vysvetliť aj čas. Z troch obrázkov na ľavej strane platne prvé dva kódujú, ako rýchlo platňu prehrať. Tretí udáva polohu Zeme. Po správnom nastavení gramofónu si mimozemšťania môžu vypočuť pozdravy v 55 jazykoch (aj po česky), zvuky zvierat, ľudí a bežného života, Mozartovu Čarovnú flautu alebo Johnny B. Goode od Chucka Berryho.

Približne 30 cm platňa je prichytená o bok sondy, foto NASA.

Rekonštrukcia obrazu

Na druhej strane platne sú nahraté fotografie. Postup ich prehrávania vysvetľuje pravá horná časť platne. Zjednodušený návod znie takto: Rozdeľte audionahrávku na zlomky sekundy. Podľa intenzity im priraďte číslo zodpovedajúce jasu a farbe. Istý počet signálov tvorí jeden riadok obrázku.
Keby mimozemšťania poznali naše staré televízory, bolo by to jednoduchšie – každý signál je jeden pixel na obrazovke a každých približne 500 pixelov začína nový riadok. Keď si pustíme platňu, tá cez dekodér vykresľuje rôzne svetlé bodky na obrazovke, zľava doprava, zhora nadol. To, čo na obrázku platne vyzerá ako vlajka Japonska, je v skutočnosti prvá dekódovaná fotka. Keď ju mimozemšťania správne dekódujú, budú vedieť, že sú na dobrej ceste.

Voyager 1 za hranicami našej slnečnej sústavy, umelecká predstava NASA, ESA, G. Bacon

Gesto spolupatričnosti

Skúste si predstaviť, že by sme takýto odkaz od ufónov zachytili my na Zemi. Najprv roky lúštenia a dešifrovania, kým pochopíme, ako sú v ich nahrávke zakódované základné fyzikálne veličiny. Potom by nasledovalo dlhé zisťovanie, ako nahrávku prehrať. Až zrazu všetko do seba zapadne a my si budeme listovať ich fotoalbumom a počúvať ich verziu rock and rollu.
Samozrejme, našu nahrávku si asi nikto nevypočuje, pretože vesmír je prevažne prázdny, a tak sondy nemá kto zachytiť. No zároveň preto, že je vesmír takmer prázdny, Voyager 1 a 2 nemajú do čoho naraziť a na svoje objavenie môžu čakať ešte veľmi dlho. V každom prípade je to z našej strany pekné gesto: Aha, aj my sme tu vo vesmíre a sme jeho súčasťou.

Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 5/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre