Slnko na palube

Slnko je nesmierne mocný zdroj energie – osvetľuje a zohrieva planéty, umožňuje klímu a život na Zemi a svojou gravitáciou drží pohromade celý planetárny systém. Vďaka našej hviezde je Zem obývateľná a celá naša Slnečná sústava živým miestom. Naša najbližšia hviezda premení každú sekundu asi 600 miliónov ton vodíka… pokračuj

Poučné monštrum

Vedci pomocou Event Horizon Telescope skúmali supermasívnu čiernu dieru v strede galaxie M87. Hmotnosť tohto monštra je 6,5-miliárdkrát väčšia ako hmotnosť nášho Slnka a otáča sa približne 80 % teoretickej maximálnej možnej rýchlosti vo vesmíre. Štúdiom jasnej škvrny spôsobenej relativistickým Dopplerovým žiarením vedci vypočítali, že… pokračuj

So Slnkom na pleci

Pred 120 rokmi, 17. júna 1905, podnikol nádejný mladý astronóm zo Slovenska so svojím francúzskym kolegom výstup na Mont Blanc. V observatóriu vo výške 4 807 m n. m. až do 4. júla študovali slnečné škvrny a robili meteorologické pozorovania. Mladým astronómom bol Milan Rastislav… pokračuj

Príprava na búrku

Experimentálni fyzici zo SAV detegovali jednu z najsilnejších slnečných búrok tohto roku. Prvý júnový deň sa udiala silná geomagnetická búrka, ktorá vznikla v dôsledku erupcie na Slnku a následného výronu koronálnej hmoty smerujúceho k Zemi. Polárnu žiaru pozorovali v mnohých častiach sveta, dokonca aj v… pokračuj

Sopky tvoria dejiny

Keď približne pred 4 900 rokmi erupcia sopky zatienila Slnko, neolitická kultúra obetovala stovky zdobených kamenných plakiet, aby ho privolala späť. Na viac ako 600 kameňoch objavených na rituálnych zhromaždiskách na dánskom ostrove Bornholm sú zobrazené motívy slnka a rastlín podobných plodinám. Podľa archeológa Runeho… pokračuj

Slnečné supererupcie

Na hviezdach podobných Slnku dôjde priemerne raz za storočie k obrovskej erupcii. Slnko sa javí ako dlhodobo stabilné. Zbližšia však vidno pestrú paletu búrlivých javov na jeho povrchu či pri ňom. Táto tzv. slnečná činnosť prebieha v cykloch. Základný trvá približne 11 rokov, no podľa… pokračuj

Dynamické slnečné škvrny

Výskum vedeckých pracovníkov Astronomického ústavu SAV, v. v. i., preukázal, že slnečná plazma sa pohybuje extrémne rýchlo. Vedeckí pracovníci z Astronomického ústavu SAV, v. v. i., Martin Benko, Peter Gömöry a Sergio Javier González Manrique v spolupráci so zahraničnými vedcami študovali podmienky v slnečnej atmosfére,… pokračuj

Slnečné táboráky

Keď v roku 2020 sonda Európskej vesmírnej agentúry Solar Orbiter robila detailné fotografie našej materskej hviezdy, zachytila záblesky ultrafialového svetla. Úkazy, ktoré dostali názov táborákové ohne, pripomínajú slnečné vzplanutia a výrony hmoty, ale majú v porovnaní s nimi iba milióntinovú alebo miliardtinovú veľkosť. Záblesky študovali… pokračuj

Najsvietivejší kvazar

Astronómom sa podarilo pomocou ďalekohľadu Európskeho južného observatória Very Large Telescope v Čile opísať kvazar, ktorý je najsvietivejším objektom, aký bol kedy pozorovaný. Kvazary sú jasné jadrá vzdialených galaxií, ktoré sú poháňané superhmotnými čiernymi dierami. Hmotnosť čiernej diery v tomto rekordnom kvazare rastie o hmotnosť… pokračuj

Zjazvený trpaslík

Keď hviezda ako naše Slnko dosiahne koniec svojho života, môže pohltiť okolité planéty a asteroidy, ktoré sa zrodili spolu s ňou. Pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope Európskeho južného observatória v Čile vedci po prvýkrát našli jedinečnú stopu tohto procesu – jazvu odtlačenú na povrchu bieleho… pokračuj