Pozerať sa cez steny

Na strednej škole sa učíme o gravitačnom zrýchlení a o jeho hodnote 9,81 m/s2. No možno si pamätáte, že je to iba stredná hodnota a intenzita gravitačného poľa sa v priestore mení. Ľudia už v minulosti pozorovali drobné výchylky smeru pôsobenia gravitačnej sily v okolí… pokračuj

Hra svetla a hmoty

Vieme, že všetka hmota sa skladá z elementárnych častíc ako kvarky a elektróny a že aj svetlo môžeme popisovať ako prúd častíc, fotónov. Ak svetlo a látku spolu zatvoríme do malého priestoru, rozdiel medzi nimi sa stráca a pozorujeme nové častice, ktoré sú zmesou oboch.… pokračuj

Častice nečastice

Svet sa skladá z elementárnych častíc – kvarkov a leptónov. Tie sa spájajú do väčších častíc, ako sú protóny, neutróny alebo atómy. Existujú však aj ďalšie objekty, ktoré sa svojím správaním časticiam podobajú, aj keď nemajú časticový základ alebo štatút elementárnej častice. Najjednoduchším príkladom sú… pokračuj

Mobilný detektor

Má každý z nás pri sebe niečo, čo denne využíva a pritom nevie, že to môže slúžiť ako vedecký prístroj? Ukazuje sa, že áno. V astronómii, astrofyzike a predovšetkým v astročasticovej fyzike vedci často zápasia s problémom nedostatočne veľkých detekčných plôch, či už z logistických… pokračuj

Neutrónová koža olova

Niektoré atómové jadrá majú tenkú kožu – sú obklopené len tenkou škrupinkou tvorenou z neutrónov. Fyzici teraz vedia, aká hrubá je neutrónová koža pri jednom špecifickom type jadra. Koža olova-208 – druhu olova so 126 neutrónmi spolu s 82 protónmi – je hrubá zhruba 0,28 bilióntin… pokračuj

Brzdenie antihmoty

Vedcom pracujúcim na experimente ALPHA v rámci CERN-u sa po prvýkrát podarilo pomocou laseru ochladiť atómy antihmoty. Laserové chladenie, ktoré spomaľuje pohyb elementárnych častíc a umožňuje tak presnejšie merania ich rôznych parametrov, dokázalo spomaliť atómy antivodíka viac než desaťnásobne. Úspešné aplikovanie techniky laserového chladenia na… pokračuj

O neslobode kvarkov

Kvarky majú zvláštnu vlastnosť, ktorej ešte vždy nie dokonale rozumieme. Vieme však, ako sa prejavuje – kvarky nemôžu existovať oddelene, ale iba v skupinách. Hmota okolo nás sa skladá z atómov a molekúl. Keď zoberieme molekulu a roztrháme ju na jednotlivé atómy, všimneme si prvú… pokračuj

Najmenším na ultrajemné

Čoraz väčší počet ľudí si uvedomuje, že pre naše zdravie je dôležité vedieť nielen to, čo jeme, ale aj čo dýchame. V mnohých mestách sú síce nainštalované meracie stanice, ktoré priebežne informujú o druhoch a množstve znečisťujúcich, prípadne aj zdraviu škodlivých substancií, ale jednotlivec nevie… pokračuj

Aký malý je atóm?

Atómy sú také malé, že si ich môžeme len ťažko predstaviť. Pri uvažovaní o ich rozmeroch nám však môžu pomôcť aj zrnká ryže. Myšlienka existencie atómu sa zrodila okolo roku 400 pred n. l. v hlave gréckeho filozofa Démokrita. V tom období panoval názor, že… pokračuj

Honba za tmavou hmotou

Predstavte si, že by bol Jupiter ako najväčšia planéta našej slnečnej sústavy neviditeľný. Nezmizol by, stále by krúžil okolo Slnka, len by ho nebolo možné pozorovať. Napríklad by ho nahradila malá čierna diera. Došlo by k jeho odhaleniu alebo by to bolo pre neprítomnosť svetelného… pokračuj