Subatomárne častice sú zložené z menších častíc, kvarkov, ktoré sú navzájom spojené interakciou známou ako silná sila. Podľa fyzika Nikolaosa Sparverisa a jeho kolegov z Temple University vo Filadelfii kvarky zrejme reagujú na elektrické pole viac, ako sa očakávalo. Naznačuje to, že silná sila nie… pokračuj
Prachu by sme sa mali vyhýbať. S tým vo všeobecnej rovine súhlasí v súčasnosti už asi väčšina z nás. Otázkou je, či si to dokážeme uvedomiť aj v tých situáciách, keď je nebezpečenstvo vdychovania malých častíc zo vzduchu najväčšie. Vzťah ľudí k prachu je v… pokračuj
Aula bola naplnená do posledného miesta. Ak ste neboli na zozname, nestačilo ani privstať si niekoľko hodín. Každému bolo jasné, že tento deň si budeme pamätať dlho. Práve 4. júla 2012 sa po približne storočí zavŕšila naša snaha pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Do… pokračuj
Na strednej škole sa učíme o gravitačnom zrýchlení a o jeho hodnote 9,81 m/s2. No možno si pamätáte, že je to iba stredná hodnota a intenzita gravitačného poľa sa v priestore mení. Ľudia už v minulosti pozorovali drobné výchylky smeru pôsobenia gravitačnej sily v okolí… pokračuj
Vieme, že všetka hmota sa skladá z elementárnych častíc ako kvarky a elektróny a že aj svetlo môžeme popisovať ako prúd častíc, fotónov. Ak svetlo a látku spolu zatvoríme do malého priestoru, rozdiel medzi nimi sa stráca a pozorujeme nové častice, ktoré sú zmesou oboch.… pokračuj
Svet sa skladá z elementárnych častíc – kvarkov a leptónov. Tie sa spájajú do väčších častíc, ako sú protóny, neutróny alebo atómy. Existujú však aj ďalšie objekty, ktoré sa svojím správaním časticiam podobajú, aj keď nemajú časticový základ alebo štatút elementárnej častice. Najjednoduchším príkladom sú… pokračuj
Má každý z nás pri sebe niečo, čo denne využíva a pritom nevie, že to môže slúžiť ako vedecký prístroj? Ukazuje sa, že áno. V astronómii, astrofyzike a predovšetkým v astročasticovej fyzike vedci často zápasia s problémom nedostatočne veľkých detekčných plôch, či už z logistických… pokračuj
Niektoré atómové jadrá majú tenkú kožu – sú obklopené len tenkou škrupinkou tvorenou z neutrónov. Fyzici teraz vedia, aká hrubá je neutrónová koža pri jednom špecifickom type jadra. Koža olova-208 – druhu olova so 126 neutrónmi spolu s 82 protónmi – je hrubá zhruba 0,28 bilióntin… pokračuj
Vedcom pracujúcim na experimente ALPHA v rámci CERN-u sa po prvýkrát podarilo pomocou laseru ochladiť atómy antihmoty. Laserové chladenie, ktoré spomaľuje pohyb elementárnych častíc a umožňuje tak presnejšie merania ich rôznych parametrov, dokázalo spomaliť atómy antivodíka viac než desaťnásobne. Úspešné aplikovanie techniky laserového chladenia na… pokračuj
Kvarky majú zvláštnu vlastnosť, ktorej ešte vždy nie dokonale rozumieme. Vieme však, ako sa prejavuje – kvarky nemôžu existovať oddelene, ale iba v skupinách. Hmota okolo nás sa skladá z atómov a molekúl. Keď zoberieme molekulu a roztrháme ju na jednotlivé atómy, všimneme si prvú… pokračuj
