Dekódovanie genómov siedmich jedincov druhu Homo sapiens, ktorí kedysi žili na území súčasného Nemecka a Česka, potvrdilo, že patrili k malej izolovanej populácii a niektorí mali medzi sebou rodinné väzby. Keby sme mali v krátkosti vyjadriť najstarší paleoantropologický pôvod nás Európanov kaukazského typu, mohlo by… pokračuj
Hranica medzi človekom a technológiami sa postupne vytráca a čaká nás to aj v najbližších desaťročiach. Svet riadený umelou inteligenciou a technológiami, ktoré si v súčasnosti nevieme ani predstaviť, nás fascinuje, ale aj vyvoláva množstvo otázok o tom, ako budeme žiť, pracovať a komunikovať. Najsilnejšou… pokračuj
Predĺžené detstvo, ktoré je typickým znakom ľudského vývoja, možno vznikalo už v dávnej minulosti. U jedného z prvých známych zástupcov rodu Homo sa v detstve vyvíjali zuby pomaly ako u človeka a až potom došlo k prudkému rastu ako pri šimpanzoch. Fosília približne 11-ročného jedinca… pokračuj
V roku 2015 objavili vedci v južnom Francúzsku pozostatky neandertálca. Nazvali ho Thorin podľa postavy z knihy J. R. R. Tolkiena Hobit. Patril k malej skupine žijúcej pred 42- až 50-tisíc rokmi. Jeho DNA je podobná staršej skupine, ktorá sa od hlavnej populácie oddelila asi… pokračuj
Na indonézskom ostrove Flores sa našli ďalšie, oveľa staršie fosílie drobných praľudí z druhu Homo floresiensis prezývaných hobiti. Výskumy ukázali, že mali nižšiu postavu než dosiaľ nájdení jedinci. Stanem sa menším a menším, až budem najmenším na celom svete. Tento úryvok z poézie zvolil gymnaziálny… pokračuj
Technologický pokrok ľudstva by bol nemysliteľný bez priemyselných chemikálií. Prvou organickou chemickou látkou syntetizovanou v laboratóriu bola kyselina šťaveľová, ktorá sa vyskytuje iba v živých organizmoch. Vyrobil ju v roku 1824 Friedrich Wöhler z kyanogénu. Dvesto rokov po prvej laboratórnej syntéze chemickej látky evidujeme v… pokračuj
Antropomorfizácia, odvodená z gréckych slov anthrópos (človek) a morfé (tvar), je pripisovanie ľudských vlastností, emócií a správania neživým predmetom, zvieratám alebo abstraktným konceptom. Prejavuje sa v rôznych aspektoch kultúry, od umenia a literatúry cez vedu až po každodenný jazyk a myslenie. Tomuto fenoménu sa nevyhla… pokračuj
Analýzy zvyškov kvetov a iných rastlín, ako aj ďalších artefaktov, ktoré sa našli v ruinách chrámov vo filištínskom meste Gat, podporujú ich egejský pôvod. Nemecký egyptológ, historik, spisovateľ a publicista Friedrich-Karl Kienitz (1925 – 2012) vydal v roku 1981 knihu o záhadných subjektoch a udalostiach… pokračuj
Približne pred 900 000 rokmi ľudia takmer vyhynuli a ich počet sa zredukoval na populáciu sotva 1 300 jedincov. Vedci zistili, že v rovnakom čase došlo k masovej migrácii z Afriky. Obe udalosti súvisia s obdobím známym ako stredopleistocénny prechod, počas ktorého zemská klíma vyhubila… pokračuj
Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia… pokračuj
