Vedci analyzovali DNA najstarších neandertálcov severne od Karpát a podporili názor, že za ich vymiznutím v Európe boli malá početnosť a slabá prepojenosť ich populácií. Aké je postavenie človeka neandertálskeho (Homo neanderthalensis, neandertálec) v ľudskom rode Homo? A najmä aký má vzťah k nášmu biologickému druhu, človeku rozumnému… pokračuj
Kosti neandertálskeho dieťaťa objavené v jaskyni Amud v Izraeli v 90. rokoch 20. storočia podľa vedcov dokazujú, že batoľatá neandertálcov (Homo neanderthalensis) rástli rýchlejšie ako deti moderných ľudí (Homo sapiens). Čiastočná kostra nazvaná Amud 7 bola umiestnená vo výklenku v stene jaskyne. Na základe kamenných nástrojov a kostí archeológovia zistili,… pokračuj
Veľmi stará lebka zo strednej Číny zvyšuje záhadnosť evolúcie Homo sapiens. A jeho predkovia, praľudia Homo erectus, boli v Číne až nečakane skoro po ich migrácii z Afriky. Kto boli teda skutočne naši najbližší príbuzní? Dvomi kľúčovými otázkami paleoantropológie sú vznik ľudského rodu Homo ako… pokračuj
Hovorí sa prach si a v prach sa obrátiš, ale posledné, čo po nás a po našich predchodcoch obyčajne zostáva, je kostra. Kosti môžu za určitých okolností pretrvať až milióny rokov. A tie zachované si potom môžeme pozrieť napríklad v expozíciách múzeí. Okrem zvyškov odevov,… pokračuj
Na základe pribúdajúcich archeologických nálezov vedci usudzujú, že princípy písma majú oveľa staršie korene, než sa pôvodne myslelo. Mohli si už praľudia prenášať informácie a zaznamenávať myšlienky a predstavy? Jednou z predností a konkurenčných výhod nášho druhu Homo sapiens (sapienti) a zrejme aj príbuzných ľudských druhov, prinajmenšom neandertálcov,… pokračuj
Ako ľudia vynašli hudbu? Nesprávna otázka: hudba nemusela byť vynájdená. Spievať nás veľmi pravdepodobne naučili vtáky a história hudobných nástrojov používaných človekom sa začala zrodením človeka. Prvým nástrojom bolo naše telo. Na úsvite umenia zaznel vtáčí spev. Domnienka Charlesa Darwina z diela The Descent of Man… pokračuj
Kameňolom neďaleko marockého pobrežia Atlantického oceánu vydal nedávno zaujímavé tajomstvá. Našli sa v ňom fosílie, ktoré očividne patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov. Najstaršie známe fosílie priraďované nášmu druhu Homo sapiens (sapienti) majú viac ako 300-tisíc rokov. Našli sa v púštnej oblasti Džebel Irhúd približne… pokračuj
Nosová dutina neandertálskej lebky potvrdzuje, že veľké nosy týchto hominidov neboli prispôsobením na chladné podnebie, ako sa vedci kedysi domnievali. Ich nosové dutiny boli totiž veľmi podobné tým, aké má Homo sapiens. Výskum tak definitívne vyvracia predstavu, že veľké nosy na vystupujúcej tvári neandertálcov sa… pokračuj
Nový výskum naznačuje, že drobní Homo floresiensis, prezývaní hobiti, zmizli zo svojho indonézskeho ostrovného domova Floresu v dôsledku sucha. To zasiahlo aj stegodony, živočíchy podobné malým slonom, ktoré lovili ako potravu. Hoci k vyhynutiu hobitov mohlo prispieť viacero faktorov, klíma takmer určite zohrala veľkú úlohu,… pokračuj
Nová analýza fosílií jedinca druhu Sahelanthropus tchadensis výrazne podporila teóriu o pohybe na dvoch nohách. Podľa výsledkov sa na dvoch nohách chodilo už na úsvite ľudskej evolučnej línie. Fosílie tvora Sahelanthropus tchadensis (doslova sahelský človek čadský) objavil v roku 2001 tím paleoantropológa Michela Bruneta z… pokračuj
