V súčasnosti sa intenzívne hľadajú nové biomarkery, ktoré umožnia včasnú diagnostiku prítomnosti nádorového tkaniva. Medzi intenzívne študované biomarkery patria aj miRNA. V jadre každej bunky je v podobe DNA obsiahnutá celá genetická informácia, ale jednotlivé bunky v organizme využívajú vždy len určitú časť z celého… pokračuj
Genetická analýza dávnej obyvateľky juhu východnej Číny podporila spojitosti s osídlením Nového sveta. Osídlenie Nového sveta sa podľa odborného konsenzu spája s početnejšou migráciou praľudí z Eurázie po skončení poslednej ľadovej doby pred 15- až 20-tisíc rokmi. Menšie skupiny však odtiaľ mohli prísť do Ameriky… pokračuj
Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj
Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň. Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili… pokračuj
Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj
Tragická smrť 6-ročného chlapca v ranostredovekom Anglicku poskytla vedcom najstaršiu stopu patogénu Haemophilus influenzae typu b. Ide o najstarší diagnostikovaný prípad bakteriálnej infekcie nazývanej Hib. Ďalší potvrdený prípad sa vyskytol až o viac ako 1 300 rokov neskôr v roku 1892, keď bol H. influenzae… pokračuj
Maria Cavedonová a jej kolegovia z kanadskej univerzity v Calgary zistili, že karibu (v Európe známy ako sob) podniká jednu z najdlhších migrácií suchozemských zvierat. Domnievajú sa, že sklon jedinca k migrácii závisí od jeho genetického pôvodu. Výskumníci spojili výsledky sledovania pomocou GPS a sekvenovania… pokračuj
Analýza sedimentov z jazerného dna preukázala osídlenie Faerských ostrovov pravdepodobne Keltmi z Írska či Škótska už okolo roku 500 nášho letopočtu, stáročia pred nórskymi Vikingmi. Faerské ostrovy, autonómny región Dánska, ležia približne v strede medzi Nórskom, Islandom a Britskými ostrovmi. Ich názov sa prekladá ako… pokračuj
Asi pred 2 900 rokmi bola pri britskom meste Dover pochovaná staršia žena s dvoma jahňatami v lone a kúskom kriedy v ruke. Bola zabitá bodnutiami meča do lebky, zrejme pri obetnom obrade. Neďaleko ležali telá tínedžera, dvoch detí a muža, ktorého kosti boli zviazané… pokračuj
Hŕstka malých gekónov pomohla vedcom odhaliť, ako tieto tvory prežívajú v najhorúcejšej časti Zeme. Povrchové teploty v púšti Lút v Iráne, ktorá je domovom gekóna Rhinogecko misonnei, stúpajú nad 65 °C častejšie ako kdekoľvek inde na planéte. Aby vedci zistili, ako gekóny prežívajú v tejto… pokračuj
