Analýza DNA ukončila špekulácie o archeologickej záhade a prekvapivo ukázala, že mumifikovaní ľudia z Tarimskej panvy mali lokálny pôvod ako geneticky izolovaná, ale cudzej kultúre prístupná populácia. Autonómna oblasť Sin-ťiang v západnej Číne sa geograficky delí na dve hlavné rovinaté časti obklopené vysokými horami. Na… pokračuj
Vedci z Vrije Universiteit v Amsterdame uvádzajú v časopise Nature Communications, že jednovaječné dvojčatá na celom svete majú spoločný špecifický súbor znakov. Ten má podobu chemických markerov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili ich sekvenciu. Znaky by sa mohli použiť na identifikáciu jednovaječných… pokračuj
V DNA dávneho obyvateľa Lotyšska sa našli stopy najstaršej známej nákazy baktériou čierneho moru. Pri slove mor (hovorovo čierna smrť) prebiehajú ľuďom po chrbte zimomriavky. Ozveny čiernej smrti, ktorá v 14. storočí vyhubila azda polovicu Európanov a opakovane kosila obyvateľov nášho kontinentu do 18. či… pokračuj
Divé čínske horské mačky nie sú predkami domácich mačiek, ale navzájom si vymieňajú gény. DNA divých mačiek je zapísaná v génoch niektorých domácich mačiek žijúcich na Čching-chajsko-tibetskej náhornej plošine, uvádzajú vedci v časopise Science Advances. Mačky a ľudia žijú v Číne spolu už najmenej 5… pokračuj
Spoznanie úplného genómu zo záveru staršej kamennej doby osvetľuje populačnú históriu nášho druhu Homo sapiens v Európe. Našou kolískou je Afrika. Niekde na jej východe alebo juhu sa pred asi tromi miliónmi rokov zrodil rod Homo. Po ďalšom milióne rokov sa jeho druhu, človeku vzpriamenému… pokračuj
Po tom, ako pacienti s rakovinou podstúpia operáciu na odstránenie tumoru a niekedy aj následnú chemoterapiu, používajú sa ďalšie nástroje na identifikáciu pacientov s najväčším rizikom návratu choroby. Neinvazívne nástroje na detekciu mikroskopických známok choroby sú pritom nesmierne cenné. V štúdii uverejnenej v Clinical Cancer… pokračuj
DNA dávnych Homo sapiens z dvoch európskych lokalít potvrdila bežné miešanie s neandertálcami. Boli príbuznejší Ázijcom ako neskorším Európanom. Najstaršie známe fosílne kosti ľudí nášho druhu Homo sapiens (sapientov) našli v Afrike a majú vyše 300-tisíc rokov. Odtiaľ už pred asi 200-tisíc rokmi v menších… pokračuj
Bunkové inžinierstvo je oblasť výskumu, ktorá nás môže doviesť k novej ére v medicíne, ale napríklad aj v oblasti výpočtovej techniky. Podľa vedcov je možné predstaviť si, ako raz budú vnútri našich tiel syntetické bunky monitorovať náš zdravotný stav a v prípade potreby začnú liečbu.… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
S praľuďmi denisovanmi a neandertálcami sme súčasne obývali Starý svet najmenej stotisíc rokov. A naše populácie sa miešali. Posledné dve desaťročia sú zlatým vekom výskumu evolúcie človeka. Zaslúžili sa oň objavy kľúčových fosílií, ale najmä rozvoj anatomických, biochemických a genetických analýz a datovania týchto nálezov.… pokračuj
