Jazyky pomenúvajú farebné spektrum rôznymi spôsobmi: niektoré majú samostatné slová pre zelenú a modrú, iné ich spájajú, ďalšie sa farebnými výrazmi takmer vôbec nezaoberajú. Otázku prečo položil Dan Dediu, evolučný lingvista z Lumière University v Lyone. Podľa jednej teórie ľudia, ktorí sú viac vystavení slnečnému… pokračuj
Pomocou čírej kvapaliny dokážu vedci vytlačiť celé spektrum farieb na priehľadné povrchy. Trik spočíva v tlači kvapaliny v presných mikroskopických vzoroch, ktoré vytvárajú štrukturálne farby. Tie vznikajú vďaka spôsobu, akým sa rôzne vlnové dĺžky svetla odrážajú od mikroskopických nedokonalostí na povrchoch. V prírode existuje mnoho… pokračuj
Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Svetlo si môžeme predstaviť aj ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu. Pre zaujímavosť, čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia… pokračuj
Ako vníma farby v pohybe ľudské oko a ako kamera? Tam, kde niekto vidí zelenú, iný môže vidieť modrú… A ako vôbec môže striedanie bielej a čiernej vyvolať farebný efekt? To je len zopár otázok, na ktoré si odpovieme pomocou pokusu. Videonávod nájdete, ako obvykle,… pokračuj
Biela farba sa v decembri mnohým ľuďom spája so snehom a s Vianocami. Málokto však vie, že vo svete chémie sa za ňou veľmi často skrýva oxid titaničitý, jedna z miliónov chemických látok. Stojí vôbec za to zaoberať sa ňou? Čím je taká zvláštna? Predsa… pokračuj
Od 70. rokov minulého storočia sa vedci usilujú prísť na to, ako odrážať dostatok slnečného žiarenia, aby bolo pasívne chladenie účinnejšie ako aktívne klimatizačné zariadenie. Vedci z americkej Purdueovej univerzity v Indiane teraz vytvorili superbielu farbu, ktorá predstavuje jin voči Vantablackovmu (jeden z najtmavších doteraz… pokračuj
Svetelné znečistenie ovplyvňuje jas nočnej oblohy. Keby sme sa vybrali dostatočne ďaleko od centier svetelného smogu, stovky, ba tisícky kilometrov od veľkomiest a ocitli sa uprostred púšte, nočná obloha by ani tam nebola skutočne tmavá. Prečo je to tak? Jazierko v obci Runina Možno ste… pokračuj
Čo je príčinou toho, že nikdy neuvidíme objekt rozhorúčený do zelena a ani zelenú hviezdu? V 19. storočí James Clerk Maxwell dokázal, že svetlo je elektromagnetická vlna. Už vtedy bola rýchlosť svetla známa pomerne presne. J. C. Maxwell zhrnul zákony elektriny a magnetizmu do štyroch… pokračuj
Ružová farba je považovaná za bledý odtieň červenej a vzniká zmiešaním bielej a červenej farby. Fialová farba je taktiež sekundárna farba vznikajúca zmiešaním modrej a červenej. Ružová farba sa v literatúre spomína už od dávnych vekov. V Homérovom diele Odyssea (približne v roku 800 pred n. l.) sa popisuje ružový úsvit,… pokračuj
Odchýlka jedného dňa Priestupný rok sa opakuje každé štyri roky. Vtedy má rok namiesto zvyčajných 365 dní o deň viac. To je však len jeho užšia definícia. Nedávny dátum 29. február nám signalizoval, že rok 2020 je priestupný rok. Pravidlom je, že priestupný je každý… pokračuj
