V súčasnosti sa už nedozvieme, či kedysi na úsvite ľudských dejín niektoré živočíchy inšpirovali našich predkov pri výrobe určitých výrobkov, resp. či od nich pračlovek odpozoroval niektoré výrobné postupy. Ide najmä o živočíchy, ktoré majú vlohy pre šitie, tkanie a pletenie, čo sú činnosti spájané… pokračuj
Vedci rozpohybovali mŕtve pavúky, aby plnili ich príkazy. Telá strehúňov premenili na chápadlá, ktoré dokážu manipulovať s predmetmi. Stačilo zabodnúť injekčnú striekačku do chrbta mŕtveho pavúka – tlačenie tekutiny do uhynutého jedinca a ťahanie z neho spôsobilo, že sa jeho nohy začali otvárať a zatvárať.… pokračuj
Voľne rastúce kvety väčšina z nás vníma ako upokojujúcu, neraz aj romantickú súčasť prírody. Pritom v skutočnosti napríklad v lúčnom mikrokozme predstavujú tieto umelcami mnohokrát ospievané či ťahmi štetca zvečnené objekty miesto menších či väčších drám, ktoré často končia smrťou. Aktérmi týchto drám bývajú okrem… pokračuj
Analýza 22 miliónov rokov starých fosílií pavúkov z horninového útvaru v Aix-en-Provence vo Francúzsku odhalila, že telá pavúkovcov boli pokryté dechtovitou čiernou látkou. Túto látku, druh biopolyméru, zrejme vylučovali riasy triedy rozsievky, ktoré žili vo vodách jazier alebo lagún. Biopolymér nielenže pokrýval telá pavúkov, ale… pokračuj
Ak sa samcovi pavúka Philoponella prominens nepodarí uniknúť hneď po párení, skonzumuje ho partnerka. Výskumníci odhalili trik, ktorý samce používajú, aby sa vyhli tomuto osudu: katapultujú sa preč od svojich kanibalistických partneriek. Tento gymnastický výkon pavúkovcov dosiaľ nebol popísaný. Aby vedci zistili, ako samce uskutočňujú… pokračuj
Pavúčiemu hodvábu sa často pripisujú antimikrobiálne vlastnosti. Táto predstava sa síce zakladala na vedeckých štúdiách, ktoré naozaj uvádzali antimikrobiálnu aktivitu pavúčieho hodvábu, podrobná analýza však ukázala, že uvádzané dôkazy boli protichodné a v najlepšom prípade neoficiálne. Vedci z Aarhuskej univerzity v Dánsku študovali antimikrobiálne vlastnosti… pokračuj
Niektoré pavúky bežne sa vyskytujúce v domoch Severnej Ameriky sa vyhýbajú budovaniu svojich sietí v miestnostiach, v ktorých nedávno prebývali európske ohnivé mravce Myrmica rubra. V článku publikovanom v Royal Society Open Science výskumníci uvádzajú, že mravce po sebe pravdepodobne zanechávajú chemické stopy. Tie by mohli pavúkom… pokračuj
Stepi a lesostepi predstavujú z hľadiska biodiverzity najbohatšie ekosystémy Slovenska. Aj napriek obmedzenej rozlohe sa významne podieľajú na celkovej biodiverzite našej krajiny. V našej prírode nájdeme niekoľko zaujímavých lokalít stepného alebo lesostepného charakteru. Mnohé z nich sú vyhlásené za chránené územia. Patria k nim napríklad… pokračuj
Exotika vonia diaľkami a dobrodružstvom. Živočíchy a rastliny nevšedných farieb a tvarov lákajú mnohých cestovateľov. Skutočnosť je však taká, že za exotikou netreba ísť ďaleko. Niekedy stačí vyjsť na najbližšiu lúku. Pri potulkách našou prírodou sa niekedy stretneme so živočíchmi alebo rastlinami, ktoré nás na… pokračuj
Chutný hmyz, maj sa na pozore! V úsilí uloviť korisť extrémne rýchly pavúk, nazývaný aj prakový, vrhá seba a svoju sieť s asi 100-násobným zrýchlením geparda, čo z neho robí najrýchlejšie sa pohybujúceho pavúkovca (Arachnida). Prakové pavúky nájdené v peruánskom amazonskom pralese tkajú kužeľovité siete.… pokračuj
