Zrkadlo stavu krajiny

Výskum v okolí Nitry ukázal, že rozmanitosť poľnohospodárskej krajiny má kľúčový význam pre diverzitu pavúkov.

Pavúky zohrávajú dôležitú úlohu v agroekosystémoch, kde pôsobia ako prirodzené regulátory škodcov. Týmto spôsobom sa významne podieľajú na ochrane poľnohospodárskych kultúr. Vedci z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre sa rozhodli preskúmať, ako rôzne spôsoby hospodárenia vplývajú na rozmanitosť týchto užitočných predátorov.

Podpora pavúčích spoločenstiev

Trojročný výskum vykonaný v poľnohospodárskej krajine v okolí Nitry odhalil významné rozdiely medzi ekologickým a konvenčným poľnohospodárstvom. Zistili sme, že v ekologicky obrábaných plodinách žije nielen viac jedincov, ale aj väčšie množstvo druhov pavúkov, hovorí Pavol Purgat z Ústavu krajinnej ekológie SAV, v. v. i., jeden z autorov štúdie publikovanej vo vedeckom časopise Ecologica Montenegrina. V ekologických systémoch vedci zaznamenali 209 jedincov patriacich k 30 druhom, zatiaľ čo v konvenčnom poľnohospodárstve iba 94 jedincov a 23 druhov. Tento rozdiel sa potvrdil aj pri predikcii nárastu počtu druhov v budúcnosti.
Najbohatšie pavúčie spoločenstvá sa zistili v ďatelinovo-trávnej zmesi, ktorá v rámci ekologického hospodárenia poskytovala najprirodzenejšie podmienky. Táto plodina vytvára mikroklímu a pôdne prostredie blízke prirodzeným ekosystémom, ako sú napríklad lúky, čo sa prejavilo vyššou početnosťou a diverzitou pavúkov, vysvetlil P. Purgat. Ekologické hospodárenie tak podporuje aj výskyt menej bežných druhov, špecializovaných na stabilnejšie podmienky prirodzených ekosystémov, ktoré v konvenčných systémoch chýbajú.

Význam environmentálnych faktorov

V agroekosystémoch väčšinou dominujú tzv. agrobionty, teda zástupcovia tých niekoľkých druhov, ktorým vyhovuje intenzívne využívaná poľnohospodárska krajina a ktoré sa naučili poradiť si s pravidelne sa opakujúcimi poľnohospodárskymi zásahmi. Tie spôsobujú zmenu ich biotopu, ako je napríklad nárazové odstránenie vegetačného krytu pri žatve alebo premiešavanie vrchnej vrstvy pôdy pri orbe. Pokiaľ sú však podmienky a manažment poľnohospodárskych kultúr dostatočne rozmanité, v poľnohospodárskej krajine môžu nájsť uplatnenie aj mnohé citlivejšie druhy, doplnil P. Purgat.
Štúdia zároveň potvrdila význam environmentálnych faktorov pri formovaní pavúčích spoločenstiev. Medzi najvýznamnejšie patrili pôdna vlhkosť, pH a teplota. Tieto faktory, ovplyvnené spôsobom hospodárenia, boli zodpovedné za rozdiely v rozložení druhov medzi plodinami. Zaznamenali sme, že pavúky citlivo reagovali na rozdiely v mikroklimatických podmienkach, ktoré vznikali v dôsledku rozdielneho hospodárenia, ozrejmil vedec. Napríklad xerotermné druhy, ktoré uprednostňujú suchšie a teplejšie prostredie, sa zaznamenali najmä v konvenčne obhospodarovaných plodinách, zatiaľ čo druhy citlivé na zmeny prostredia boli častejšie v plodinách obhospodarovaných ekologicky.

Ekologické aj konvenčné

Aj keď ekologické poľnohospodárstvo podporuje väčšiu druhovú rozmanitosť, výskumníci upozorňujú, že každý typ hospodárenia vytvára iný typ biotopu. Na konvenčných poliach sme zaznamenali druhy, ktoré neboli na tých ekologických. Konvenčné poľnohospodárstvo môže vytvárať vhodné podmienky pre druhy, ktoré boli pôvodne obyvateľmi stepí či pieskových biotopov. Ukazuje sa, že krajina s pestrým mozaikovým usporiadaním, teda kombináciou rôznych spôsobov hospodárenia, poskytuje širšie spektrum mikrohabitatov a podporuje celkovú biodiverzitu, zdôraznil P. Purgat.
Zistenia štúdie podporujú myšlienku, že rôznorodá poľnohospodárska krajina s prepojením ekologických a konvenčných prvkov môže byť kľúčom k udržaniu rozmanitých a stabilných spoločenstiev bezstavovcov. Výsledky nášho výskumu preukázali, že rôznorodosť manažmentu plodín v poľnohospodárskej krajine má významný ekologický prínos z hľadiska biodiverzity. A práve pavúky, ktoré sú vhodnými bioindikátormi stavu krajiny, tento prínos veľmi dobre odzrkadľujú, uzatvára vedec.

Na základe tlačovej správy Slovenskej akadémie vied pripravila R
Foto Pavol Purgat a Eva Schlimbachová, Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i., Ľudmila Černecká, Ústav ekológie lesa SAV, v. v. i.