Diamantový dážď na Neptúne

Fyzik Dominik Kraus s kolegami z Univerzity v Rostocku v Nemecku zistili, že keď sa polyetyléntereftalát alebo PET stlačí na približne miliónnásobok zemského atmosférického tlaku a zahreje na tisíce stupňov Celzia, vytvorí nanodiamanty. Planéty patriace do kategórie ľadových obrov, ako sú Neptún a Urán, majú… pokračuj

James Lovelock a živá planéta

Dňa 26. júla tohto roku zomrel James Lovelock – anglický vedec, vynálezca, environmentalista, futurológ, spisovateľ a autor hypotézy Gaia, podľa ktorej môžeme planétu Zem považovať za živý organizmus. Veda bola kedysi doménou aristokratov so zabezpečeným živobytím a dostatkom voľného času, počas ktorého sa mohli venovať… pokračuj

Ukradnuté planéty

Planéty veľkosti Jupitera môžu byť podľa vedcov zachytené alebo ukradnuté masívnymi hviezdami v hustých materských centrách, kde sa rodí väčšina hviezd. Vedci zo Sheffieldskej univerzity navrhli vysvetlenie nedávno objavených planét B-star Exoplanet Abundance STudy (BEAST). Ide o planéty podobné Jupiteru, ktoré sa nachádzajú vo veľkých… pokračuj

Poklady na Merkúre

Planetárny vedec Kevin Cannon z Colorado School of Mines tvrdí, že miliardy rokov trvajúce nárazy meteoritov mohli povrch Merkúru vypekať na drahokamy. Počítačové simulácie podľa neho naznačujú, že takéto nárazy mohli premeniť približne tretinu kôry malej planéty na zásobu diamantov. Diamanty vznikajú pri obrovských tlakoch… pokračuj

Ďalšia planéta u susedov

Tím astronómov využívajúci ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) na Európskom južnom observatóriu (ESO) v Čile našiel dôkazy prítomnosti ďalšej planéty obiehajúcej okolo hviezdy Proxima Centauri – najbližšej hviezdy k nášmu Slnku. Tento kandidát na novú exoplanétu je už tretím telesom objaveným v tomto systéme a… pokračuj

Posledné chvíle planét

Astronómovia z Univerzity vo Warwicku pozorovali dopad úlomkov zničených planét na povrch bieleho trpaslíka. Pomocou röntgenového žiarenia identifikovali skalnatý a plynný materiál, ktorý po sebe zanechá po zániku svojej hostiteľskej hviezdy planetárny systém, keď ho pohltí jej povrch. Vedci používali spektroskopiu na identifikáciu prvkov na… pokračuj

Planéta objavená matematikou

Keď sa niekto pozrie na oblohu a povie: Aha, aká jasná hviezda! je dosť možné, že sa nepozerá na hviezdu, ale na planétu. Niektoré planéty sú totiž veľmi jasné. Síce nesvietia samy osebe, ale odrážajú svetlo zo Slnka. Viaceré vidno voľným okom: Merkúr, Venušu, Zem,… pokračuj

Pojedanie svetov

Hviezdy môžu požierať svoje deti. Podľa novej štúdie až tretina z nich zhltla jednu alebo viac svojich vlastných planét. Kamenné planéty sú bohaté na ťažké prvky, ako sú železo, kremík a titán, zatiaľ čo hviezdy obsahujú najmä ľahší materiál, ako sú vodík, hélium, kyslík a… pokračuj

Iné zeme, iné životy

Odborná The Extrasolar Planets Encyclopaedia k 9. júlu tohto roku uvádzala 4 785 mimoslnečných exoplanét vrátane planét parametrami blízkych našej Zemi a tzv. superzemí s násobkami jej rozmerov a hmotnosti. Časť dokonca obieha v obývateľných zónach materských hviezd, kde sa môže udržať kvapalná voda považovaná… pokračuj

Záhadná rezonancia

Astronómom sa podarilo nájsť sústavu so šiestimi exoplanétami, z ktorých päť sa pohybuje okolo svojej materskej hviezdy nezvyčajne synchronizovaným spôsobom. Toto usporiadanie by mohlo poskytnúť neoceniteľné informácie o procesoch vzniku aj vývoji planét aj v našej slnečnej sústave. Keď vedci prvý raz sledovali 200 svetelných… pokračuj