Planéta vzdorujúca teóriám

Vedci objavili planétu, ktorá je viac ako trinásťkrát hmotnejšia ako Zem a obieha okolo ultrachladnej hviezdy LHS 3154, ktorá je deväťkrát menej hmotná ako Slnko. Objav je v rozpore so súčasnými teóriami. Ukazuje sa, ako málo vieme o vesmíre, uviedol Suvrath Mahadevan, profesor astronómie a astrofyziky… pokračuj

Zem s prstencom

Astronómia je úžasná veda a často prináša aj silné vizuálne zážitky. Ešte si však dlho počkáme na skutočné fotografie z blízkosti exoplanét a iných vzdialených svetov, ktoré prešli úplne odlišným procesom vývoja ako naša Zem. Zaujímavou alternatívou pre milióny rokov trvajúce procesy v našej Slnečnej… pokračuj

Veľké planéty malých hviezd

Podľa súčasných teórií by obrie planéty nemali vznikať okolo hviezd s veľmi malou hmotnosťou. Nová štúdia napriek tomu ukázala, že vznikajú. V roku 2019 astronómovia objavili plynného obra na blízkej dráhe okolo málo hmotnej hviezdy, trpaslíka spektrálnej triedy M označeného GJ 3512. Teoreticky by okolo… pokračuj

Tajomstvá exoplanét

Astronómovia objavili v atmosfére extrasolárnej planéty bárium – dosiaľ najťažší chemický prvok, aký bol týmto spôsobom objavený. Nečakaný objav prináša množstvo otázok týkajúcich sa vlastností takýchto exotických atmosfér. Detekcia bária vo vysokých vrstvách atmosféry hneď pri dvojici mimoriadne horúcich plynných obrov WASP-76 b a WASP-121… pokračuj

Viac času pre planéty

Planéty vznikajú v diskoch plynu a prachu okolo mladých hviezd. Keď disk zanikne, na vytvorenie ďalších nových svetov je už neskoro. Vedci zistili, že disky vytvárajúce planéty zvyčajne trvajú 5 až 10 miliónov rokov, čo je oveľa viac ako predchádzajúci odhad 1 až 3 milióny… pokračuj

CO2 v cudzom svete

Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) objavili oxid uhličitý (CO2) v atmosfére planéty veľkosti Saturna vzdialenej 700 svetelných rokov. Ide o prvý jednoznačný objav tohto plynu na planéte mimo našej slnečnej sústavy. Keď sa planéta dostane pred svoju hviezdu, časť svetla hviezdy prejde cez… pokračuj

Diamantový dážď na Neptúne

Fyzik Dominik Kraus s kolegami z Univerzity v Rostocku v Nemecku zistili, že keď sa polyetyléntereftalát alebo PET stlačí na približne miliónnásobok zemského atmosférického tlaku a zahreje na tisíce stupňov Celzia, vytvorí nanodiamanty. Planéty patriace do kategórie ľadových obrov, ako sú Neptún a Urán, majú… pokračuj

James Lovelock a živá planéta

Dňa 26. júla tohto roku zomrel James Lovelock – anglický vedec, vynálezca, environmentalista, futurológ, spisovateľ a autor hypotézy Gaia, podľa ktorej môžeme planétu Zem považovať za živý organizmus. Veda bola kedysi doménou aristokratov so zabezpečeným živobytím a dostatkom voľného času, počas ktorého sa mohli venovať… pokračuj

Ukradnuté planéty

Planéty veľkosti Jupitera môžu byť podľa vedcov zachytené alebo ukradnuté masívnymi hviezdami v hustých materských centrách, kde sa rodí väčšina hviezd. Vedci zo Sheffieldskej univerzity navrhli vysvetlenie nedávno objavených planét B-star Exoplanet Abundance STudy (BEAST). Ide o planéty podobné Jupiteru, ktoré sa nachádzajú vo veľkých… pokračuj

Poklady na Merkúre

Planetárny vedec Kevin Cannon z Colorado School of Mines tvrdí, že miliardy rokov trvajúce nárazy meteoritov mohli povrch Merkúru vypekať na drahokamy. Počítačové simulácie podľa neho naznačujú, že takéto nárazy mohli premeniť približne tretinu kôry malej planéty na zásobu diamantov. Diamanty vznikajú pri obrovských tlakoch… pokračuj