Veľká čínska vydra

Vedci nedávno objavili fosílie prekvapujúco veľkej vydry, ktorá pred 6,2 milióna rokov obývala rieky a jazerá teplých a vlhkých mokradí juhozápadnej Číny. Vedci dali tejto 50 kg vydre, dosahujúcej dĺžku až dva metre, meno Siamogale melilutra. Denise Suová z Clevelandského múzea dejín prírody si myslí,… pokračuj

Lietajúci drahokam

Rybárik riečny patrí medzi naše najzaujímavejšie druhy vtákov. Jeho perie má také zafarbenie, že prívlastok lietajúci drahokam, ako ho mnohí nazývajú, nie je vôbec prehnaný. Rybárik patrí do čeľade rybárikovitých. Celá čeľaď sa vyznačuje početným zastúpením druhov. Vo svete poznáme 92 druhov rybárikovitých vtákov. Obývajú… pokračuj

Znečistenie Arktídy ohrozuje medvede

Podľa štúdie zverejnenej koncom minulého roku úroveň perzistentných organických látok v Arktíde je stále vysoká a ohrozuje najmä mláďatá medveďa bieleho. Perzistentné organické látky sú ťažko odbúrateľné organické látky, pre ktoré je medzinárodne zaužívaná skratka POPs z anglického výrazu Persistent Organic Pollutants. Ide o nízkoprchavé… pokračuj

Šiesty zmysel operencov

Samotný návrat vtákov do svojich zimovísk nie je jedinou záhadou prírody. Prekvapivé je, že sa vracajú do svojich hniezdisk takmer na centimetre presne.  Vtáky dokonale poznajú svoju trasu. Majú neomylný navigačný systém – akýsi vnútorný kompas – umožňujúci im aj bez technických pomôcok, akými sú… pokračuj

Záhadný fenomén

Sťahovavé cesty vtákov oddávna priťahovali pozornosť ľudí. Tento fenomén sa v prírode každoročne opakuje počas jesenného a jarného obdobia. Na jeseň sa mnohé druhy vtákov sťahujú do klimaticky priaznivejších oblastí sveta, kde majú dostatok potravy a lepšie podmienky na prežitie. Na jar, keď sa u… pokračuj

Odpozerané z prírody

Objav alebo vynález môže byť nečakaný. Niekedy sa udeje na začiatku bádania, inokedy pri pokusoch, občas aj po nich. Za mnohými objavmi či vynálezmi neraz stojí to, čo nazývame náhoda. Aj keď sa niektoré objavy a vynálezy javia na prvý pohľad ako dielo náhody, respektíve náhoda… pokračuj

Ostrovný zabijak

Pozostatky kostí vyhynutého karibského cicavca nazývaného Nesphontes – ostrovný zabijak, ponúkli vedcom prvé vzorky DNA. Dejiny tohto cicavca vystopovali až na začiatok éry cicavcov pred 70 miliónmi rokov. Tento hmyzom sa živiaci tvor obýval Karibské ostrovy až do 16. storočia, keď zrejme prehral súperenie o potravu… pokračuj

Okatá lovkyňa

Sova dlhochvostá sa na Slovensko dostala až z Uralu, preto ju často volajú sova uralka (Strix uralensis). Po výrovi je našou najväčšou sovou. Najkrajšie zážitky so sovou uralkou mám z Veporských vrchov a z Poľany. Vždy v podvečer, hneď po západe slnka, som pozoroval, ako… pokračuj

Divočina umiera

Naša Zem prišla od roku 1993 o desatinu plochy pokrytej divočinou, čo je územie veľké ako polovica Austrálie. Najviac poznačenými boli Amazónia a stredná Afrika. Práve preto sú dôležité celosvetové dohody pre ochranu divočiny, ktorú ešte ľudská činnosť nepoznačila. Profesor James Watson z Queenslandskej univerzity,… pokračuj

Aké sú možnosti likvidácie rádioaktívneho odpadu?

Odstraňovanie rádioaktívneho odpadu je globálny problém. Jedinou možnosťou na jeho likvidáciu boli donedávna len úložiská hlboko v zemi. Novou nádejou pre jadrových energetikov je premena, trasmutácia rádioaktívnych látok v urýchľovačoch častíc. Nový komplex Nuclotron based Ion Collider fAcility (NICA) s urýchľovačom častíc na zrážanie ťažkých iónov vzniká v… pokračuj