Dovolím si začať niekoľkými otázkami alebo myšlienkami dneška, ktoré sa v školách veľmi nepreberajú, hoci práve im by sme mali venovať intenzívnu pozornosť pri výchove a vzdelávaní budúcich generácií. Máme už dostatočné informácie o vývoji našej planéty? Odpoveď je nie. Napriek neustálemu objavovaniu správania sa jednotlivých vrstiev… pokračuj
Januárová séria viac ako 1 200 zemetrasení pri gréckom ostrove Santorini odkryla, že ikonická egejská kaldera a neďaleká podmorská sopka Kolumbo môžu čerpať z jedného hlbšieho magmatického rezervoára. Analýza otrasov a deformácií povrchu medzi júnom 2024 a februárom 2025 ukazuje najprv jemné dvíhanie Santorini, potom 27. januára prudký nárast… pokračuj
Podľa vedcov môžu siete kremenných žíl pri zemetraseniach vytvárať dostatočné napätie na to, aby z prechádzajúcich tekutín vytrhli zlato. Vysvetľovalo by to, ako môžu vznikať veľké nugety aj v chemicky inertnom prostredí. Nájdete dva metre širokú kremennú žilu, priamo v jej strede je veľký zlatý… pokračuj
Najnovšie výskumy a zistenia talianskych vedcov prinášajú doplňujúce informácie, že najznámejšiu sopečnú katastrofu v Pompejach mohlo sprevádzať silné zemetrasenie. Výbuch sopky Vezuv juhovýchodne od Neapola v roku 79 nie je najsilnejší známy prejav vulkanizmu. Ani najničivejší či najsmrtonosnejší. No určite je najznámejší, aspoň v povedomí… pokračuj
Seizmické stanice zaznamenávajú každoročne na svete niekoľko stotisíc zemetrasení. Veľká väčšina patrí k neškodným. Stovky z nich sú však dosť silné na to, aby boli citeľné, a približne dve desiatky sa radia medzi veľké. Je nemožné, aby sa človek zemetraseniam celkom vyhol. V súčasnosti vieme… pokračuj
Mimoriadne tragické udalosti v dejinách znamenali nielen okamžité ľudské utrpenie, ale navždy poznamenali aj ďalší vývoj ľudstva. Platí to aj o najväčších tragických zemetraseniach a cunami. Vonkoncom nešlo len o prírodnú katastrofu a o vysporiadanie sa s jej viditeľnými materiálnymi dôsledkami. Najmä od doby osvietenstva… pokračuj
Silné zemetrasenie na Marse pomohlo vedcom zistiť hrúbku jeho kôry. V máji 2022 planétou otriaslo zemetrasenie s magnitúdou 4,7, ktoré trvalo viac ako šesť hodín. Seizmologická sonda NASA InSight zaznamenala vlny, ktoré obleteli Mars až trikrát. To vedcom umožnilo odvodiť hrúbku marťanskej kôry. Seizmológ Doyeon… pokračuj
Srdce Marsu je veľké ako náš Mesiac a takmer dvakrát hustejšie. Naznačujú to otrasy spôsobené zemetrasením a dopadom meteoritu, ktoré prešli jadrom planéty. Vlny umožnili spresniť odhady jeho veľkosti, hustoty a zloženia. Na jedno zemetrasenie na odvrátenej strane sme čakali viac ako 900 dní. Potom, o 24 dní… pokračuj
Výskumníci použili zirkóny na zistenie teplôt vnútri zlomu počas zemetrasenia pred miliónmi rokov. Metóda ponúka pohľad na intenzitu dávnych zemetrasení a mohla by zlepšiť pochopenie toho, ako sa pri otrasoch uvoľňuje energia. Emma Armstrongová, termochronologička z Utah State University v Logane, a jej kolegovia študovali… pokračuj
50-stranový kódex piktogramov zo začiatku 16. storočia obsahuje jednu z najstarších písomných chronológií zemetrasení v Amerike. Kódex Telleriano-Remensis vytvorený neznámou predhispánskou civilizáciou opisuje 12 zemetrasení, ktoré otriasli súčasným Mexikom a Strednou Amerikou v rokoch 1460 až 1542, uvádzajú vedci v časopise Seismological Research Letters. Vedci… pokračuj
