Vedkyne Linda Ivanyová a Emily Artrucová z newyorskej Syrakúzskej univerzity našli dôkazy o tom, že starodávny živočích Diplomoceras maximum podobný chobotnici so schránkou v tvare kancelárskej spinky mohol žiť stovky rokov. D. maximum žil približne na konci vrchnej kriedy pred 68 miliónmi rokov, čo z… pokračuj
Zem nemusí byť nevyhnutne najlepšou planétou na život vo vesmíre. Geobiológ Dirk Schulze-Makuch z Washingtonskej štátnej univerzity spolu s kolegami totiž identifikoval 24 superobývateľných planét mimo našej slnečnej sústavy, pričom sa všetky nachádzajú od Zeme viac ako 100 svetelných rokov. V porovnaní so Zemou sú… pokračuj
Vymieranie na konci permu pred asi 252 miliónmi rokov bolo medzi udalosťami tohto druhu najmasovejšie, veď podľa odhadov zmizlo 95 % druhov morských a 80 % suchozemských živočíchov. Štúdia vedcov pod vedením profesora geológie Roberta Gastalda z Colby College v americkom štáte Maine ukazuje, že… pokračuj
Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj
Vďaka novým laboratórnym simuláciám medzihviezdnych oblakov a analýzam meteoritov sa našli biologicky dôležité organické zlúčeniny. Kozmologický princíp, jeden z pilierov moderného pohľadu na vznik a vývoj vesmíru, hlása, že vesmír v najväčšom meradle je homogénny a izotropný. Odhliadnuc od špecifických lokálnych štruktúr skladá sa z… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V dvanástej časti Kroniky života zavŕšime našu cestu časom v kvartéri, období striedania ľadových dôb a nástupu človeka. Obdobie kvartéru sa niekedy označuje ako štvrtohory a nasleduje po prvohorách (paleozoikum), druhohorách (mezozoikum)… pokračuj
Protobunka sa považuje za najzákladnejšiu formu bunky, ktorá pozostáva iba z dvojvrstvovej membrány okolo vodného roztoku – bunky s definovaným ohraničením a vnútorným priestorom. Podľa vedcov sú protobunky kľúčový odrazový mostík pre rozvoj bunkového života. A práve tím vedcov z Centra pre vznik a vývoj… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V jedenástom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do neogénu, obdobia, ktoré ešte trvá. Charakterizujú ho nástup ochladenia, ústup lesov a rozširovanie trávnatých ekosystémov. Kenozoická éra sa začala po veľkom… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V desiatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do paleogénu, keď sa v moriach rozvíjali koralové útesy a na súši sa žezla chopili cicavce. Paleozoikum sa skončilo pred 252 miliónmi… pokračuj
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V deviatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do kriedy, vrcholného obdobia mezozoickej éry. Počas nej si plazy vo všetkých habitatoch upevnili vládu, rozvíjali sa kvitnúce rastliny a nastala veľká… pokračuj
