V rotterdamskom prístave sa objavil žralok, ktorý však nevyvolal paniku, ale obrovský záujem. Ide o vodný dron Waste Shark (odpadový žralok) od holandskej spoločnosti RanMarine Technology, ktorý sa živí plastovým odpadom. Bystrý robotický žralok hľadá plasty, riasy a burinu ešte predtým, než sa dostanú z… pokračuj
Na celom svete, v rozvinutých aj rozvíjajúcich sa krajinách, nočnú oblohu čoraz väčšmi zahlcuje umelé svetlo. Svetelné znečistenie sa stáva veľmi vážnym problémom súčasnej civilizácie. Chránené územia sa vyhlasujú na významných biologicko-geografických lokalitách, kde sa nachádzajú biotopy európskeho či národného významu, biotopy vtákov a významné… pokračuj
Rieka Váh v minulosti prešla viacerými zmenami a to, ako ju poznáme v súčasnosti, je výsledkom viac ako 400-ročného úsilia o skrotenie jej divokosti a nespútanosti. Názov Váh pochádza z latinského slova vagus a v preklade znamená blúdiaci, túlavý. Určite sa však neviaže k stavu,… pokračuj
Hlbokomorské priekopy, najodľahlejšie miesta na svete, sú plné špiny. Koncentrácie toxických priemyselných chemikálií v nich dosahujú 50-krát vyššiu úroveň, než aká sa nachádza v tých najviac znečistených čínskych riekach. Tento objav naplno poukázal na trvácnosť znečistenia a vyvrátil tak domnienku, že tieto hlboké ekosystémy sú… pokračuj
Znečistenie ovzdušia kontrolovanými požiarmi, ktoré sa šíria brazílskym štátom Sao Paulo počas žatvy cukrovej trstiny, vážne škodí zdraviu miestnych dojčiat. Iróniou je, že vďaka ekonomickým príležitostiam, ktoré ich rodičom táto poľnohospodárska činnosť dáva, majú tieto deti prístup ku kvalitnejšiemu zdravotníctvu. Ukazuje sa, že vystavenie škodlivinám,… pokračuj
Koncom 19. storočia začali populácie stavovcov rýchlo upadať. Bolo to v období, keď industrializácia dosiahla svoj vrchol. Profesor Yun-XinFu z Texaskej univerzity uviedol, že rozvoj priemyslu je najprirodzenejším vysvetlením úbytku populácií stavovcov v danom časovom období. Fu a Haipeng Li z Čínskej akadémie vied a ich tím prišli k tomuto záveru… pokračuj
Nová štúdia, ktorú viedla Jane Willenbring zo Scrippsovho ústavu pre oceánografiu Kalifornskej univerzity v San Diegu, spochybnila doteraz akceptovaný názor, že vlákna azbestu sa v pôde nepohybujú. To môže spraviť škrt cez rozpočet zaužívaným stratégiám zastrešovania pôdy obsahujúcej azbest, ktorých cieľom je zabrániť úniku tohto karcinogénneho materiálu.… pokračuj
