November je jedenástym, predposledným mesiacom v roku. Okrem dlhých zimných večerov prináša aj mnohé astronomické úkazy, ktorých pozorovanie by sme si nemali nechať ujsť. Tí, ktorí radi cestujú, uvidia ďalšie zo série dych berúcich zatmení. Tradične sa nevyhneme ani konjunkciám či menej známym meteorickým rojom.… pokračuj
Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST) objavili oxid uhličitý (CO2) v atmosfére planéty veľkosti Saturna vzdialenej 700 svetelných rokov. Ide o prvý jednoznačný objav tohto plynu na planéte mimo našej slnečnej sústavy. Keď sa planéta dostane pred svoju hviezdu, časť svetla hviezdy prejde cez… pokračuj
Fyzik Dominik Kraus s kolegami z Univerzity v Rostocku v Nemecku zistili, že keď sa polyetyléntereftalát alebo PET stlačí na približne miliónnásobok zemského atmosférického tlaku a zahreje na tisíce stupňov Celzia, vytvorí nanodiamanty. Planéty patriace do kategórie ľadových obrov, ako sú Neptún a Urán, majú… pokračuj
Za posledné tri desaťročia bolo objavených viac než 4 000 planét okolo iných hviezd ako Slnko, tzv. exoplanét. Vzhľadom na množstvo mesiacov v našej slnečnej sústave možno predpokladať, že okolo niektorých exoplanét sa budú nachádzať exomesiace – čo motivuje úsilie vedcov o ich detekciu. Po… pokračuj
Planéty veľkosti Jupitera môžu byť podľa vedcov zachytené alebo ukradnuté masívnymi hviezdami v hustých materských centrách, kde sa rodí väčšina hviezd. Vedci zo Sheffieldskej univerzity navrhli vysvetlenie nedávno objavených planét B-star Exoplanet Abundance STudy (BEAST). Ide o planéty podobné Jupiteru, ktoré sa nachádzajú vo veľkých… pokračuj
S ďalekohľadom, fotoaparátom alebo aj voľným okom sa môžeme počas bezoblačnej noci aspoň na niekoľko minút zastaviť a zahľadieť na nebeskú klenbu. Mesiac október prináša pohľad na Mliečnu cestu tiahnucu sa od jedného obzoru k druhému. Október je vhodným mesiacom na pozorovanie zodiakálneho svetla a… pokračuj
Nový detektor, uložený v hĺbke 1 500 metrov pod zemou, má 50-krát vyššiu citlivosť než doterajšie prístroje. O tom, že vo vesmíre existuje akási zatiaľ neidentifikovateľná hmota, po prvý raz referoval už v roku 1933 astronóm Fritz Zwicky, ktorý zistil nezrovnalosti pri štúdiu rotácie galaxií.… pokračuj
Rýchlo rotujúca neutrónová hviezda južne od súhvezdia Lev je najmasívnejšou hviezdou svojho druhu, akú sme doteraz videli. Zrútená hviezda s názvom PSR J0952-0607 má hmotnosť približne 2,35-násobku Slnka. Je to najťažšia dobre zmeraná neutrónová hviezda, aká sa doteraz našla, tvrdí astrofyzik Roger Romani zo Stanfordovej… pokračuj
Misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) s názvom Gaia uverejnila v júni svoj tretí súbor dát s novými a vylepšenými informáciami o 1,8 miliardy hviezd Mliečnej cesty. Tie po prvý raz zahŕňajú aj milióny hviezdnych spektier. Vďaka satelitu Gaia od jeho štartu v roku 2013 získali… pokračuj
Astronauti budú možno raz obedovať šalát vypestovaný na pôde asteroidu. Výskumníkom sa podarilo vypestovať rímsky šalát, čili papričky a ružové reďkovky v zmesiach rašelinového machu a napodobeniny pôdy z asteroidu. Vedci už v minulosti pestovali plodiny v mesačnej pôde, nová štúdia sa však zameriava na… pokračuj
