Rednutie kostí vo vesmíre

Počas vesmírnych letov trvajúcich šesť mesiacov alebo dlhšie môže u astronautov dôjsť k významnému úbytku kostnej hmoty. Kosti sú živý orgán. Sú aktívne a neustále sa prestavujú, objasňuje Leigh Gabelová, kineziologička na Univerzite v Calgary v Kanade. Bez gravitácie však strácajú pevnosť. L. Gabelová a… pokračuj

Mačací repelent

Mnohé mačky sa pri pohľade na kocúrnik zbláznia a začnú olizovať, váľať a drviť rastliny. Vedci zistili, že táto deštrukcia posilňuje obranyschopnosť rastliny proti hmyzu a jej príťažlivosť pre mačky. Rozdrvené listy vylučujú viac zlúčenín nazývaných iridoidy, ktoré pôsobia ako odpudzovač hmyzu. Zdá sa, že… pokračuj

Čo vysvetľuje história

Jasoň červenooký je vzácny motýľ s najvyššou spoločenskou hodnotou spomedzi chránených druhov motýľov Slovenska. Za odchyt jediného jedinca hrozí pokuta až 500 eur. O detailoch výskumu a o tom, ako sa vďaka historickým zbierkam Prírodovedného múzea SNM darí rozuzliť spleť potenciálnych aktérov zániku tohto druhu… pokračuj

Nástrahy lesa

Pobyt v lese má nielen pozitívne účinky, ale môže spôsobiť aj nežiaduce závažné zdravotné problémy. Globálne otepľovanie, extrémne tropické horúčavy a suchá spôsobili okrem iných negatívnych následkov aj premnoženie hemofágového lietajúceho hmyzu v našich lesoch, na pasienkoch, lúkach a iných miestach v prírode. Nebezpečná muška… pokračuj

Domestikácia mikróbov

Mikróby sa nedajú šľachtiť v bežnom zmysle, pretože jedince s požadovanými vlastnosťami sa nedajú vybrať a spárovať. Ľudia ich však môžu pestovať a vyberať užitočné varianty. Tento proces, ktorý sa opakuje tisíce rokov, zanechal genetické znaky podobné tým pri domestikovaných rastlinách a zvieratách. Mikróby stratili… pokračuj

Črevnej flóre mestá nesvedčia

Baktérie v črevách nám pomáhajú tráviť potravu a udržiavať zdravie tým, že ovplyvňujú náš imunitný, metabolický a nervový systém. Niektoré z týchto mikrobiálnych pomocníkov sa vyskytujú takmer vo všetkých primátoch, čo naznačuje, že kolonizovali nášho spoločného predka. Vedci však zistili, že ľudia už stratili mnohé… pokračuj

Tri druhy lekna

Keď európski botanici v 19. storočí narazili na lekná s listami väčšími ako pingpongový stôl, najprv si mysleli, že tieto juhoamerické rastliny predstavujú iba jeden druh. Čoskoro si uvedomili, že rod Victoria, pomenovaný podľa britskej panovníčky, tvoria dva druhy, V. amazonica a V. cruziana. Ukázalo… pokračuj

Zväčšení strážcovia stád

Podľa vedcov sa veľkosť európskych psov pred 2- až 8-tisíc rokmi zdvojnásobila. Toto zväčšenie im mohlo pomôcť chrániť ovce pred medveďmi a dokonca aj pred ich priamym predkom – vlkom dravým. Psy boli domestikované pred 15- až 30-tisíc rokmi. O veľkosti prvých šteniat je známe… pokračuj

Genóm Pompejčana

V roku 79 sa na Pompeje zniesli prúdy roztaveného kameňa, popola a plynu, ktoré zmenili malé, ale živé mesto na mauzóleum pokryté sadzami. Vedcom sa podarilo sekvenovať celý genóm muža, ktorý vtedy zahynul, čím získali nové genetické poznatky o obyvateľstve Pompejí. Vedci preskúmali kostry muža… pokračuj

Živé zelené ostrovy

Vplyv človeka na krajinu je čoraz výraznejší. Budovanie priemyselných areálov negatívne vplýva na lokálnu biodiverzitu, preto je dôležité, aby ľudia prispievali k jej návratu. V jednom z predchádzajúcich čísel (Quark 3/2022) sme predstavili priemyselný komplex – výrobný areál Jaguar Land Rover Slovakia, s. r. o.… pokračuj