Nástrahy lesa

Pobyt v lese má nielen pozitívne účinky, ale môže spôsobiť aj nežiaduce závažné zdravotné problémy.

Globálne otepľovanie, extrémne tropické horúčavy a suchá spôsobili okrem iných negatívnych následkov aj premnoženie hemofágového lietajúceho hmyzu v našich lesoch, na pasienkoch, lúkach a iných miestach v prírode.

Nebezpečná muška

Pod hovorovým názvom lojnica sa skrýva dvojkrídly hmyz – malá mucha kuklorodka jelenia (Lipoptena cervi), ľudovo aj lietajúci kliešť, okrídlený kliešť, jelenia mucha, srnčia mucha, lietajúci pijak, otravná mucha, kloš jelení, deer ked, deer fly atď. Živí sa bodavo-cicavým rúrkovitým ústnym orgánom (bodec, cuciak, ciciak, cucadlo) krvou vysokej zveri (jelene, daniele), srnčej a inej srstnatej zveri a nepohrdne ani človekom. Kedysi bola premnožená iba na jeseň v čase jelenej ruje, ale v ostatných rokoch sa jej výskyt zvýšil už počas leta a pretrváva až do neskorej jesene.

Kuklorodka jelenia, foto wikipédia/gbohne, CC BY-SA 2.0

Kuklorodky napádajú človeka jednotlivo aj vo veľkých rojoch, najmä v hustých kroviskách. Ukryté sú často aj medzi lupeňmi na spodnej strane klobúka niektorých plodníc húb, odkiaľ nie všetky pri manipulácii húfne vyletujú, takže si ich takto môžeme priniesť s hubami v košíku aj domov. Najčastejšie sa to stáva pri bedle vysokej (Macrolepiota procera) a muchotrávke červenkastej (Amanita rubescens).
Kuklorodka je veľká 2 až 5 mm, zalieza medzi vlasy a chlpy aj pod šaty. Na koncoch končatín má háčiky umožňujúce pevné prichytenie, ktoré sťažuje aj ich odstránenie z povrchu tela. Jej štípance sú podobné ako komárie, no, našťastie, nie každá sa zabodne.
Doposiaľ sa nedokázal prenos špecifických chorôb, no určite môžu prenášať vírusové, bakteriálne (bartonelóza) či iné infekčné choroby, ktorými je postihnutý aj predchádzajúci hostiteľ – inak by to bola mimoriadna rarita medzi krvou sa živiacim (hemotrofným; hemofágovým) lietajúcim hmyzom, kam patria aj komáre, pakomáre, muchničky, ovady, ovadíky, bzikavky, bodavky, bzdochy, drevárky a iné. Najčastejšie sa vyskytujú po bodnutí rôzne lokálne aj systémové alergické reakcie vrátane angioedému či anafylaktického šoku.

Bedľa vysoká

Ako sa chrániť

Tento rok je to opäť hmyzová kalamita. Zaliezajú do očí, uší, nosa až do intímnych miest.
Návštevníci lesa vrátane hubárov by mali chodiť do lesa vo vhodnom ľahkom ochrannom oblečení, v pracovnej obuvi a rukaviciach, so sieťovými ochrannými maskami a šatkami a s kvalitným repelentom, ktorý chráni aj pred inými hemotrofnými (hemofágovými) organizmami, najmä kliešťami, ako je napríklad kliešť obyčajný (Ixodes ricinus).
K ľudovým spôsobom prevencie patrí zjedenie strúčika cesnaku, pekárskeho droždia (kvasníc) a pod. Deti v kočíkoch treba chrániť jemnými ochrannými sieťkami.
Po príchode domov je potrebné sa celkovo prezrieť a osprchovať. To isté urobiť aj sprevádzajúcim domácim miláčikom.

Nepodceňovať, ošetrovať

Kliešť obyčajný

Spochybňovanie a podceňovanie rôznych zdravotných rizík sú smutnou kapitolou histórie ľudstva aj aktuálneho pandemického koronavírusového obdobia, najmä pri nedostatočnej relevantnej informovanosti verejnosti. Žiaľ, uvedomenie si pravdivej reality prichádza často príliš neskoro, v terminálnych ireverzibilných štádiách chorôb.
Používanie adrenalínovych pier – (auto) injektorov (u nás registrovaný EpiPen 0,3 mg a Jext 300 µg pre dospelých, EpiPen Jr a Jext 150 µg pre deti) sa v súčasnosti považuje za súčasť štandardného vybavenia výletov do prírody u človeka s pozitívnou alergickou anamnézou. Injekcia sa aplikuje asi zo vzdialenosti 10 cm tak, že prudko zabodneme čierny koniec do vonkajšej strany stehna v 90-stupňovom uhle do svalu (intramuskulárne – i. m.). Ihlu treba podržať na mieste 10 sekúnd, potom autoinjektor vytiahneme. Miesto vpichu masírujeme 10 sekúnd. Opakovaná injekcia môže byť podaná v prípade potreby po 15 minútach.
Štípance treba ošetriť mydlom a vodou, dezinfekčným prostriedkom alebo prípravkom pri bodnutí hmyzom, pri väčších zdravotných problémoch je potrebné navštíviť svojho ošetrujúceho lekára.
Pri masívnej kuklorodkovej invázii domácich psov (lipoptenóza) sa odporúča navštíviť aj veterinárneho lekára, ktorý môže predpísať lokálne lieky s insekticídnym účinkom.

Mucha z čeľade ovadovité

Sekundárne pravé otravy hubami

Ďalším nebezpečenstvom okrem jedovatých húb sú sekundárne pravé otravy hubami (intoxicatio fungina vera secundaria). Tie môžu vzniknúť aj konzumáciou jedlých húb, v ktorých sekundárne vzniknú nešpecifické toxíny pri autolytických enzymatických procesoch v hubách (biogénne toxické amíny) alebo pri kontaminácii húb takými mikroorganizmami, ktoré tvoria enzýmy a toxíny, napríklad Clostridium botulinum (botulotoxín) a pod. Huby totiž podliehajú nežiaducim zmenám vplyvom vlastného látkového zloženia, ale aj vplyvom prostredia (na stnovišti rastu, pri transporte, pri skladovaní húb a hubového jedla). Uplatňujú sa pritom mechanické, mikrobiologické a fyzikálno-chemické faktory. Už naši predkovia vedeli, že huby počas letných horúčav nie sú vhodné na konzum, ani na ďalšie spracovanie. A hodnoty na teplomeroch sú aj tento rok naozaj extrémne…

Pripravení na všetko

Efektívna prevencia a liečba covidu-19 sa opiera o vakcináciu a komplexné protiepidemické opatrenia, v rámci ktorých sa odporúča častý pobyt v prírode. Hemotrofný (hemofágový) hmyz však môže byť významným etiopatogenetickým vektorovým faktorom viacerých cievnych, alergických, toxických a infekčných chorôb. Na to treba myslieť ešte pred vstupom do lesa, zásadne s vhodným ochranným oblečením a vystrojením. Akumulácia väčšieho množstva ľudí na určitých miestach v prírode je tiež kontraproduktívna. A pozor aj na skutočnosť, že skazené a jedovaté môžu byť v určitých podmienkach aj tzv. jedlé huby.

Viac informácií o tejto problematike nájdete napríklad v týchto publikáciách:

Bennett, J. E., Dolin, R., Blaser, M. J.: Mandell, Douglas and Bennett´s Principles and Practice of Infectious Diseases. Elseviers Books. Amsterdam. 2019: 4176. ISBN 0323482554
Damas, J., Hudges, G. M., Keough, K. C. et al.: Broad host range of SARS-CoV-2 predicted by comparative and structural analysis of ACE2 in vertebrates. Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) of the USA 2020; 117 (36): 22311 – 22322. https://doi.org/10.1073/pnas.2010146117
Gavorník, P., Dukát, A., Gašpar, Ľ.: Covid-19 ako multiorganomultivaskulárna choroba z aktuálneho pohľadu internistu-angiológa. Otvorený list Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory (AS SLK). Úvodník. Ateroskleróza 2021; 25 (1-2): 1512
Gavorník, P.: Otravy jedovatými hubami. Veda – Vydavateľstvo SAV. Bratislava 2002: 154. ISBN 80-224-0670-8
Gavorník, P.: Pozor na sekundárne otravy jedlými hubami. Quark 2021; 27 (10): 26 – 27
Gavorník, P., Gašpar, Ľ., Dukát, A.: Nová klasifikácia, diagnóza a manažment angioedému. Odporúčania Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory. Anestéziológia a intenzívna medicína 2/2021 2013; 2 (2): 71 – 76.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 8/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Pripadla mi veľmi ťažká úloha informovať vás o tom, že autor tohto článku a môj drahý manžel nečakane zomrel. Len pred niekoľkými dňami sa spolu so mnou tešil zo života, neustále pripravoval zaujímavé články o prírode, ktorú miloval. Žiaľ, už žiadny príspevok do časopisu nepripraví. S úctou milujúca manželka Katarína Gavorníková

doc. MUDr. Peter Gavorník, MDH, CSc., PhD., mim. prof., AS SLK
prof. MUDr. Ľudovít Gašpar, PhD., FZV UCM Trnava-Piešťany
prof. MUDr. Andrej Dukát, CSc., FRCP, FESC, LF UK-UNB
Foto Pixabay

Komentáre