Obojstranná závislosť

Človek si o sebe myslí – a vo všeobecnosti sa tak aj správa –, že je pánom tvorstva. Vedel by však prežiť bez rastlín? Čím by sa živil, keby rastliny neexistovali? Ako by vyzeralo jeho životné prostredie, keby nebolo rastlín? Je život človeka závislý od prítomnosti rastlín alebo, naopak, sú rastliny v područí človeka a odkázané na to, ako sa s nimi zaobchádza?

Na základe skúseností každého z nás, ako aj na základe odborných výskumov renomovaných vedeckých tímov si môžeme byť istí, že bez prírody – teda bez vzduchu, vody a pôdy, ako aj bez rastlín a živočíchov – život človeka nie je možný. Vyberme si z celého spektra faktorov životného prostredia práve rastliny. Aký je ich význam v ľudskom živote?

Zelená planéta

Z tridsiatych rokov 20. storočia pochádza označenie Zeme ako Zelená planéta práve pre prítomnosť zelených rastlín na nej. Rastliny sa považujú za jedny z prvých živých organizmov pri osídľovaní Zeme a vedci už dávno súhlasia s teóriou, že bez rastlín by život na planéte Zem nebol možný, a nespochybňujú ju. Nejde tu len o prítomnosť rastlín v našich domoch, záhradách, pri cestách alebo na poli. Ide aj o dýchateľné ovzdušie, vodu a organické látky, ktoré ovplyvňuje prítomnosť rastlín, alebo sú nimi priamo tvorené, a bez ktorých by človek neprežil. Rastliny sa významnou mierou zapájajú aj do ekonomiky spoločnosti. Ľudia v mnohých krajinách sveta sa spoliehajú práve na rastliny a ich produkty ako zdroj obživy a príjmov. Ak sa na rastliny pozrieme z menej materiálneho hľadiska, sú pre nás zdrojom energie či akýmsi útočiskom. Ak sa chceme upokojiť, vyhľadávame rastliny. Ak sa potrebujeme nabiť energiou, ťahá nás to do prírody. A ak chceme niekomu prejaviť lásku a spolupatričnosť, darovaný kvet to povie za nás.

Potrava

Rastliny sa každodenne dostávajú na náš stôl v najrozličnejších podobách ako potraviny. Podľa mnohých odborníkov na zdravie a výživu sú rastliny najdôležitejším zdrojom výživy. Na rozdiel od človeka a zvierat sú rastliny sebestačné a v procese fotosyntézy si produkujú vlastnú výživu. Vďaka zelenému farbivu chlorofyl dokážu konvertovať a skladovať slnečnú energiu vo forme (poly)sacharidov. Tieto látky rastliny následne uskladňujú v plodoch (semená, zrná, oriešky, ovocie) a koreňoch (koreňová zelenina, zemiaky), ktoré sú potravou človeka. Ako nutrične hodnotný zdroj cukrov, tukov, bielkovín a minerálnych látok sa ovocie a zelenina alebo zelené listy rastlín stali významným zdrojom ľudskej obživy. Rastliny sú taktiež zdrojom rôznych fytochemikálií a esenciálnych vitamínov, ktoré si ľudský organizmus nevie sám syntetizovať a pre správnu funkciu svojho tela ich musí prijímať z rastlinných zdrojov.

Zdravie

Rastliny môžu človeka nielen živiť, ale aj liečiť jeho telo i dušu. Už od nepamäti sa ľudia snažili nájsť lieky na zmiernenie bolestí a liečiť rôzne choroby. V každom období vývoja civilizácií ľudia identifikovali liečivé vlastnosti niektorých rastlín a tieto poznatky prenášali z generácie na generáciu. Spojenie historických skúseností s terajšími modernými možnosťami je predpokladom pre úspešné a sofistikované využívanie liečivých rastlín pre zdravie človeka.

Rastliny sú zdrojom rôznych fytochemikálií a esenciálnych vitamínov, ktoré si ľudský organizmus nevie sám vyrobiť.

V období technického pokroku a biotechnologických prístupov sú najdôležitejšie farmaceutické látky alebo ich prekurzory odvodené z rastlín, pričom viac ako 250 000 rastlinných druhov obsahuje obrovskú variabilitu biologicky aktívnych látok. Zaužívaný je pojem botanická terapia, ktorý v sebe zahŕňa farmaceutické produkty, viaczložkové rastlinné liečivá, výživové doplnky, funkčné potraviny a rekombinantné proteíny, ktoré rastliny priamo produkujú alebo sa vyrábajú z rastlinných zdrojov. Vedci tiež dokázali, že vplyv rastlín na človeka je aj v oblasti fyziologickej, psychologickej a sociologickej. Holanďania Jan Hassink a Majken van Dijk uvádzajú, že terapeuti a pacienti v programoch tzv. záhradkárskej terapie (práca v záhrade a akékoľvek aktivity človeka spojené s rastlinami) prezentujú pozitívne výsledky ako sociálna integrácia, zdravé sebavedomie a sebadôvera, zvýšená koncentrácia, formovanie praktických návykov a povinností. Práca s rastlinami pomáha človeku formovať si správnu stratégiu v stresových životných situáciách a je prospešná pre fyzické, emočné, sociálne a duchovné blaho človeka.

Oblečenie aj ekonomika

Rastliny sú bohatou skupinou poskytujúcou vstupný materiál pre textilný priemysel. Tieto prírodné materiály sú, podľa niektorých dostupných zdrojov, ohľaduplné k životnému prostrediu, sú vhodné pre alergikov a lacnejšie ako materiály živočíšneho pôvodu alebo umelo pripravené. Medzi najznámejšie plodiny využívané v textilnom priemysle patrí bavlník, agáva sisalová alebo juta. V Slovenskej a Českej republike sú z historického hľadiska populárnymi priadne plodiny ako ľan siaty alebo konopa siata. Rastliny môžeme považovať aj za ekonomický prvok krajiny, sú výrazným obchodným a ekonomickým artiklom. Mnohé štáty sveta sa spoliehajú na poľnohospodárstvo a produkciu kultúrnych plodín ako na jeden z hlavných zdrojov príjmov. Rastliny sú zodpovedné, priamo alebo sprostredkovane, za produkciu potravín, liečiv, oblečenia, medu, živice, esenciálnych olejov, alkaloidov, vína, piva a mnohých iných vysoko ekonomicky vyčísliteľných surovín. Preto sú neoddeliteľnou súčasťou ekonomického rastu krajiny.

Stavebný materiál

Rastliny sú dôležitým vstupným materiálom pre stavebný priemysel. Drevo je hlavným stavebným prvkom prírodného pôvodu. Využíva sa nielen na stavbu obydlí od podlahy až po strechu, ale aj nábytku do interiérov a exteriérov. Trvale obnoviteľná surovina, nízka teplotná rozťažnosť, vysoká tuhosť v pomere k nízkej hustote, nízky súčiniteľ tepelnej vodivosti, schopnosť tlmiť vibrácie, ľahká tvarovateľnosť a spájateľnosť, schopnosť do určitej miery regulovať vnútornú klímu a estetické vlastnosti robia drevo veľmi vhodným a nenahraditeľným stavebným materiálom. Konopné vlákna (pazderie) nachádzajú vďaka prírodnému charakteru a vynikajúcim tepelno-izolačným vlastnostiam uplatnenie ako alternatívne zdroje tepelných izolantov. Slama, OSB dosky z borovicového dreva, drevovláknité dosky alebo korok sú rastlinného pôvodu a patria medzi populárne stavebné materiály tých, ktorí chcú obývať priestory priateľskejšie k životnému prostrediu.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

RNDr. Michaela Havrlentová, PhD.
NPPC – Výskumný ústav rastlinnej výroby UCM v Trnave
Foto Pixabay

Komentáre