Veľmi stará lebka zo strednej Číny zvyšuje záhadnosť evolúcie Homo sapiens. A jeho predkovia, praľudia Homo erectus, boli v Číne až nečakane skoro po ich migrácii z Afriky. Kto boli teda skutočne naši najbližší príbuzní?
Dvomi kľúčovými otázkami paleoantropológie sú vznik ľudského rodu Homo ako takého a vznik nášho špecifického ľudského druhu H. sapiens (sapienti). V prvom bode hovorí aktuálny odborný konsenzus o najpravdepodobnejšej evolúcii z niektorého druhu gracilných (anatomicky jemnejšie stavaných) australopitekov vo východnej Afrike nedlho po dobe pred približne 3 miliónmi rokov. Najstaršie nateraz známe fosílie Homo majú 2,8 až 2,9 milióna rokov. K rodu Homo sa v nasledujúcom milióne rokov priraďuje viac druhov, nie je však jasné, či všetky existovali ako nezávislé druhy. Závisí to od názoru príslušných bádateľov, či dané fosílie oprávňujú na taký záver. Najstarším je zrejme človek zručný Homo habilis.
Odkiaľ sme sa vzali
Práve tento rok v januári uverejnil Fred Grine zo Stonybrookskej univerzity (štát New York, USA) s početným tímom kolegov, medzi ktorými boli aj dve členky paleoantropologickej dynastie Leakeyovcov, v časopise The Anatomical Record analýzu dosiaľ neopísanej takmer úplnej kostry jedinca H. habilis. Tá dokresľuje zjavné väzby na gracilných australopitekov vrátane svetoznámej Lucy (Australopithecus afarensis). K anatomicky vyformovanému zreteľne ľudskému typu (proporciami a veľkosťou postavy i mozgu), aký predstavoval človek vzpriamený (H. erectus) z doby pred asi 2 miliónmi rokov, bolo však ešte ďaleko. Po H. habilis či popri ňom zrejme žili aj iné ľudské druhy. H. erectus alebo jemu blízky predok človek pracujúci Homo ergaster však boli prvými Homo, ktorí začali migrovať do Eurázie pred 1,9 až 1,8 milióna rokov.
Naša blízka i vzdialená rodina
Čo sa týka druhého z bodov spomenutých v úvode, vzniku sapientov, odborný konsenzus donedávna hlásal, že sme potomkami H. erectus, respektíve jeho evolučných odvodenín, ako boli človek heidelberský/rodézsky (Homo heidelbergensis/rhodensiansis) či človek predchodca (Homo antecessor). Našimi bratrancami sú človek neandertálsky (Homo neandrethalensis) a denisovania, s ktorými, ako ukázali analýzy DNA vyťaženej z fosílií všetkých troch týchto druhov, sme sa preukázateľne ešte pred niekoľkými desaťtisíc rokmi krížili. Rovnaké analýzy hovorili o ich spoločnom predkovi niekedy spred viac ako pol milióna rokmi. Najstaršie známe fosílie jednoznačných sapientov však majú iba čosi vyše 300-tisíc rokov. Lenže sugestívne sapientné znaky sa našli aj na starších fosílnych lebkách, najmä z Afriky či východnej Ázie. Obraz nášho vzniku zjavne ešte vždy nie je dosť ostrý.
Prekvapujúca analýza
Zatiaľ najpresvedčivejšie na to poukazujú novoobjavené či novoanalyzované fosílie praľudí práve z východnej Ázie. Na tejto dvojstrane sme tohto roku písali o fosíliách z Maroka, ktoré podľa všetkého patrili spoločnému predkovi sapientov, neandertálcov a denisovanov (Quark 3/2026). Tento spoločný predok žil pred viac ako 700-tisíc rokmi a predstavoval sesterskú severoafrickú vetvu spomenutého H. antecessor, ktorého fosílie sa našli v Španielsku. Tých viac ako 700-tisíc rokov v minulosti siaha výrazne pred genetické analýzy.
Celý článok nájdete v časopise Quark 5/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa