Vodomerky sa po hladine prechádzajú vynaliezavou mechanikou. Rhagovelia obesa má na nohách strapcovité vejáre, ktoré sa pri dotyku s vodou rozvinú a pri zdvihnutí sklapnú. Nehýbu nimi svaly – všetko riadia kapilárne sily ako pri štetci, ktorého štetiny sa vo vode poodeľujú a po vytiahnutí sa stiahnu do špičky.
Tím Víctora Ortegu Jiméneza z Kalifornskej univerzity v Berkeley v štúdii v Science ukazuje, že práve tieto veslá dávajú hmyzu obratnosť. Chrobák veľkosti zrnka ryže sa otáča za asi 50 milisekúnd (ms) a po hladine letí rýchlosťou 120 dĺžok tela za sekundu. Vedci zostrojili robota s vejárovými nohami, ktorý zatáča prudšie a po odraze sa kĺže ďalej než verzia bez nich. Fyziku demonštrovali kuriózne: odseknutú nohu zavesili na vlas, spustili do kvapky vody a za 10 ms sa vejár roztvoril – bez jediného svalu. Hmyzie veslá tvoria stužkovité ostne s ešte jemnejšími ostňami. Pod vodou ich pružnosť vystrelí do tvaru vejára, mimo vody ich zasa kapilárne sily stiahnu. Takáto pasívna mechanika umožňuje drobným tvorom uháňať po riekach, kde turbulencie vyžadujú bleskové zmeny smeru. Potenciál presahuje aj biológiu: miniatúrne roboty by mohli monitorovať potoky či prehľadávať záplavové zóny. Lekcia z prírody teda je, že ak chcete kráčať po vode, potrebujete šikovné nohy – a fyziku, ktorá pracuje sama.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa