V tomto príspevku načrieme do problematiky stupňovania prídavných mien. Začneme otázkou: Môže byť nejaké riešenie optimálnejšie, prípadne najoptimálnejšie? Logika hovorí, že ak je niečo v daných podmienkach najlepšie – taký je slovníkový výklad významu prídavného mena optimálny –, potom by už nemalo byť niečo ešte viac či… pokračuj
V minulom čísle sme písali o názvoch ulíc so zhodným prívlastkom (Astrová ulica, Benkova ulica, Havrania ulica) a s nezhodným prívlastkom (Ulica Andreja Kmeťa, Ulica Slovenského národného povstania). V tomto príspevku sa budeme zaoberať ďalším typom pomenovaní ulíc, ktorých súčasťou nie je slovo ulica. Takéto názvy vznikli najmä z chotárnych… pokračuj
V písaní názvov ulíc, ale aj námestí, nábreží a iných verejných priestranstiev nemusí mať každý jasno. Jednak preto, že v tejto oblasti prebehla v roku 1991 pravopisná úprava a napriek dlhšiemu časovému odstupu si niektorí používatelia slovenčiny neosvojili realizované zmeny (niektorí ich ani nezaregistrovali), jednak vzhľadom na rôznorodosť týchto… pokračuj
Hovorí sa, že humor je korenie života. S istou dávkou obraznosti môžeme povedať, že korením jazyka sú frazeologizmy. Frazeologizmy (alebo frazémy) sú špecifickým typom ustálených spojení, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Dokladajú to frazémy ako šplhať sa po chrbte druhých, čiže robiť kariéru zásluhou a na úkor… pokračuj
V slovenčine máme dvojice, niekedy dokonca trojice prídavných mien s rozličnou príponou, ktoré sú odvodené od jedného podstatného mena a majú rovnaký význam. V jazyku fungujú ako adjektívne varianty. Nejde vždy o jednoliatu skupinu. Niektoré sa spájajú s tými istými slovami bez obmedzenia, iné môžu… pokračuj
V jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa nás používatelia slovenčiny pýtajú, prečo sú od názvov niektorých slovenských obcí odvodené obyvateľské mená a prídavné mená rovnaké. Ako príklad uvádzajú názvy Bánov a Bánovce nad Bebravou, od ktorých je odvodené mužské obyvateľské meno Bánovčan, ženské… pokračuj
Nadpis napovedá, že v tomto príspevku sa budeme venovať zamieňaniu spojky nakoľko so spojkami pretože, keďže, lebo. Keď nazrieme do textov zhromaždených v lexikálnom korpuse Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ľahko sa presvedčíme, že v jazykových prejavoch je to frekventovaný jav. Rôznorodosť zdrojov ukazuje, že… pokračuj
Každý jazyk má svoje špecifiká v hláskovom systéme, pravopise, gramatike či syntaxi, a preto nemožno zásady uplatňované v jednom jazyku mechanicky aplikovať na iný jazyk. Napríklad gramatický jav, akým je privlastňovanie, sa v slovenčine líši od privlastňovania v nemčine, angličtine či vo francúzštine. Povieme si… pokračuj
V slovenčine poznáme z hľadiska gramatiky členský zápor a vetný zápor. Pri členskom zápore sa popiera iba vetný člen, nie výpoveď ako celok, preto je to čiastkový zápor. Vyjadruje sa záporovou časticou nie stojacou pred členom, ktorý sa popiera, napr. Nie slová, ale skutky zavážia. (Neguje sa vetný… pokračuj
O nesprávnom používaní dĺžňa sme v Quarku už písali. Išlo o sloveso zadĺžiť, resp. jeho zvratnú podobu zadĺžiť sa, ktoré sa často používajú vo význame zaťažiť dlhmi a narobiť si dlhy. Keďže základovým slovom je v nich slovo dlh, a nie dĺžka, ich správna podoba je zadlžiť a zadlžiť… pokračuj
