Medzi vlastnými menami osôb tvoria osobitnú kategóriu mená historických osobností – panovníkov, pápežov, svätcov a pod. Osobitnú preto, že pri krstných či rodných menách takýchto osôb namiesto priezviska často stojí prívlastok, ktorý danú osobu identifikuje alebo charakterizuje. Prívlastok môže mať formu prídomku (tzv. šľachtického predikátu), ktorý… pokračuj

Ak by sme mali určiť, čo najčastejšie robí používateľom slovenčiny problémy v oblasti pravopisu, určite by viacerí povedali, že je to písanie veľkých písmen a písanie čiarky. V tomto príspevku si povieme niečo o čiarke. Je to rozsiahla problematika a my sa zameriame na prípady, ktoré sa v súčasných… pokračuj

V augustovom čísle časopisu Quark sme sa zaoberali cudzími a vžitými domácimi názvami miest, tzv. endonymami a exonymami, ako Paris – Paríž, Venezia – Benátky, Leipzig – Lipsko. Popri kritériu cudzie – domáce do používania názvov miest v slovenčine vstupuje aj kritérium historické – súčasné. Napovedá nám to aj… pokračuj

V tejto jazykovej poznámke sa budeme zaoberať rozdielom medzi významom a funkciou zámena kedy a spojky keď. Nielen ústne, ale aj písomné jazykové prejavy totiž svedčia o tom, že v používaní zámena kedy a spojky keď nie je jasno, a tak sa často zamieňajú. Pomôžu… pokračuj

Názvy endonymá a exonymá znejú väčšine používateľov slovenčiny cudzo a veľa im nehovoria. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo hovoríme o Paríži, Londýne, Mníchove, Benátkach, Drážďanoch či Káhire a na druhej strane o Madride, Saint-Tropez, Buenos Aires, San José, Stuttgarte či Washingtone? Inými slovami, prečo pre niektoré názvy… pokračuj

V súvislosti s dianím na Ukrajine sa v médiách často spomínajú mestá zasiahnuté vojnou. Používatelia slovenčiny iste zaregistrovali, že niektoré názvy publicisti používajú v rozličných pravopisných podobách: Simferopoľ i Simferopol, Sevastopoľ i Sevastopol, Mariupoľ i Mariupol. Ide o názvy s podobnou slovotvornou štruktúrou – všetky sú zakončené na -poľ alebo -pol.… pokračuj

Žijeme v globálnom svete, ktorý sa úzko spája s internacionalizáciou jazyka. Je nesporné, že v súčasnosti v ňom dominuje angličtina, a to predovšetkým v oblasti informačných technológií, marketingu a mnohých vedných odborov. Angličtina čoraz viac preniká aj do našej bežnej konverzácie. V nejednom prípade tak vytláča domácu ustálenú lexiku, či už v podobe… pokračuj

Žijeme v rodinných, susedských, pracovných a iných vzťahoch. V komunikácii – ústnej či písomnej – oslovujeme jednotlivých ľudí, sú však situácie, keď potrebujeme osloviť rodinu alebo rodinných príslušníkov ako celok. Je to napríklad pri písaní blahoprajných textov k rozličným sviatkom a príležitostiam, na pozvánkach či v kondolenčných textoch.… pokračuj

V tomto príspevku načrieme do gramatiky. Budeme sa venovať zhodnému prívlastku a jeho väzbe. Je na to jednoduchý dôvod: v rečových prejavoch môžeme neraz zachytiť chybné skloňovanie zhodného prívlastku v postpozícii, čiže keď stojí za nadradeným, určovaným podstatným menom. Ukážeme si to na niektorých formuláciách vybratých z publicistických textov. Jednou… pokračuj

O slovenčine s obľubou hovoríme, a rovnako radi o nej počúvame, že je to ľubozvučný jazyk. Jej ľubozvučnosť sa spája s melodickosťou dosahovanou najmä mäkkosťou spoluhlások. Prispieva k tomu aj spoluhláska ľ ako mäkký náprotivok tvrdej spoluhlásky l (vyskytuje sa aj v samom slove ľubozvučný či ľubozvučnosť). Napriek tomu, že sme na… pokračuj