Astronomické kalendárium (jún 2024)

Šiestym mesiacom v gregoriánskom kalendári je jún. Kedysi sa v rámci štúrovského názvoslovia pre tento mesiac používal názov lipeň, čo naznačovalo začiatok obdobia pučania lipy. Z astronomického hľadiska nejde o mimoriadne zaujímavý mesiac, no predsa každoročne láka množstvo pozorovateľov, či už na nočné svietiace oblaky,… pokračuj

Nadviazanie kontaktu

Nedávno sme dostali do Vedátorského podcastu otázku, aký reálny objav by nás v tomto roku mohol ohromiť. Zhodli sme sa na dvoch možnostiach, neskôr mi napadla aj tretia. Prvou je objavenie mimozemského života, druhou vytvorenie umelej superinteligencie. Tá tretia tiež súvisí s umelou inteligenciou – pomocou… pokračuj

Najstaršia mŕtva galaxia

Astronómovia pomocou Vesmírneho teleskopu Jamesa Webba objavili najstaršiu mŕtvu galaxiu, aká bola kedy pozorovaná, z obdobia len 700 miliónov rokov po veľkom tresku. Nález sa vymyká doterajším poznatkom o ranom vesmíre. Galaxia JADES-GS-z7-01-QU náhle a záhadne zastavila tvorbu hviezd, keď mal vesmír len 700 miliónov… pokračuj

Záznam ozvien

Meteor je optický jav, ktorý vzniká v atmosfére Zeme prevažne vo výškach 80 až 120 km. Tento jav je vyvolaný interakciou malého pevného telieska kozmického pôvodu – meteoroidu – s molekulami zemskej atmosféry. Rýchlosti meteoroidov v hornej vrstve atmosféry sú v rozsahu od 12 do… pokračuj

Pôvod modrých nadobrov

Výskum Inštitútu astrofyziky na Kanárskych ostrovoch (IAC) priniesol poznatky o pôvode niektorých najjasnejších a najhorúcejších hviezd vo vesmíre, tzv. modrých nadobrov. Hoci sú tieto hviezdy bežne pozorované, ich vznik bol záhadou. Vedci našli dôkazy, že väčšina modrých nadobrov mohla vzniknúť splynutím dvoch hviezd viazaných v… pokračuj

Cykly Marsu a Zeme

Vedci z Univerzity v Sydney a zo Sorbonny objavili súvislosť medzi obežnými dráhami Zeme a Marsu, globálnym otepľovaním nespôsobeným človekom a zrýchľovaním hlbokomorskej cirkulácie. Adriana Dutkiewiczová z Univerzity v Sydney a jej kolegovia sa snažili zistiť, či sa oceánske dnové prúdy v teplejšom podnebí stávajú… pokračuj

Dôkaz hviezdneho kanibalizmu

Keď hviezda podobná nášmu Slnku dospeje ku koncu svojho života, môže pohltiť okolité planéty a asteroidy, ktoré vznikli spolu s ňou. Vedci nedávno po prvý raz objavili a pozorovali stopy, ktoré tento proces na nejakej hviezde zanechal. Astronómom sa pomocou ďalekohľadu Very Large Telescope (VLT)… pokračuj

Astronomické kalendárium (máj 2024)

Máj je pre milovníkov nočnej oblohy a jej fotografovania každoročne mimoriadne zaujímavý mesiac. Ponúka jednu z mála príležitostí zachytiť oblúk Mliečnej cesty vysoko nad obzorom. Tento mesiac bude v spojení s prebúdzajúcou sa prírodou, krásou tmavého nočného neba za bezmesačných nocí a niekoľkých jasných zábleskov… pokračuj

Prečo sa hviezdy ligocú?

Keď sa pozriete na nočnú oblohu a nie je práve zatiahnuté, vidíte, ako sa hviezdy ligocú. Poviete si, že je to pekné, no zároveň zvláštne – naše Slnko predsa svieti vždy rovnako. Áno, sem-tam je zvýšená aktivita, občas nejaký koronálny výron, no naše Slnko nebliká… pokračuj

Prekvapenie pri Saturne

Z údajov získaných sondou Cassini zo Saturnovho mesiaca Mimas vyplynula pod jeho povrchom pravdepodobná existencia oceánu kvapalnej vody. Ten mohol vzniknúť nanajvýš pred niekoľkými desiatkami miliónov rokov. Astrobiológii sa občas nepriznáva štatút ozajstnej vedy. Príčinou je, že astrobiológovia dosiaľ nemajú jedinú potvrdenú vzorku mimozemského života,… pokračuj