Unihemisférický spánok

Niektoré živočíchy, ako sú vtáky, tulene, delfíny či veľryby, mávajú unihemisférický spánok, pri ktorom jedna hemisféra mozgu spí, zatiaľ čo druhá hemisféra zostáva bdieť. Zostať napoly v bdelom stave umožňuje zvieratám doslova držať oko otvorené pred dravcom alebo pomáha migrujúcim vtákom pri nepretržitom lete na… pokračuj

Plastové mikročastice na tanieri

Častice z plastových obalov končiace v našom tele sa uvoľňujú oterom alebo zoškrabaním. Možno predpokladať, že na otázku, položenú v titulku, odpoviete rozhodným nie. No, možno by bola vhodnejšia odpoveď typu pokiaľ viem, tak nie. Skutočnosť, overená rozsiahlym výskumom, je však taká, že s najväčšou… pokračuj

Posúvanie rekordu

Lebka pračloveka druhu Homo sapiens nájdená v jaskyni na juhu gréckeho Peloponézu bola datovaná na najmenej 210-tisíc rokov, čo je absolútny rekord nielen európsky, ale aj eurázijský. Nálezy fosílií a ich anatomické, chemické a genetické analýzy spolu s datovaním v posledných rokoch úplne obrátili pohľad… pokračuj

Zlatý vek plazov

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V ôsmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do jury, počas ktorej v mori prebiehala veľká revolúcia a súš si podmanili strašné jaštery. Mezozoická (druhohorná) éra sa začala pred 252… pokračuj

Rásť alebo nerásť

Rastliny žijú v prostredí, kde sú často vystavené rôznym stresovým faktorom. Keďže sú nepohyblivé, majú vyvinuté špecifické mechanizmy umožňujúce presne rozpoznať mieru stresu. Následne môžu reagovať týmito mechanizmami tak, aby minimalizovali negatívny dosah stresu na organizmus, mohli sa vyvíjať a rozmnožovať. Stres je súčasťou nášho… pokračuj

Nový dinosaurus

Brazílski paleontológovia našli na juhu krajiny v štáte Paraná pozostatky nového druhu dinosaura, ktorý obýval danú oblasť pred 90 miliónmi rokov. Fosílie novoobjaveného druhu, ktorý podľa miesta nálezu dostal meno Vespersaurus paranaensis, podľa odborného časopisu Nature našli na paleontologickom nálezisku pri meste Cruzeiro do Oeste… pokračuj

Za krásou motýlích krídel

Motýle patria medzi naše najkrajšie druhy hmyzu. Ich pestrofarebné krídla často obdivujeme s nemým úžasom a zatajeným dychom. Žijú všade tam, kde rastú kvety. Okrem Antarktídy, ľadovcov vysokých hôr a púštnych oblastí nájdeme motýle po celom svete. Ich skutočným rajom sú však tropické a subtropické… pokračuj

Dlhšie žijúce vtáky

Priemernú dĺžku života väčšiny druhov cicavcov zväčša podmieňuje ich veľkosť – malé druhy v dôsledku pomeru povrchu a objemu tela potrebujú vytvárať viac tepla, majú teda rýchlejší metabolizmus a dožívajú sa nižšieho veku. Výnimkou je človek, pričom pravidlo neplatí ani pre veľké plemená psov, najmä… pokračuj

Sval spolupatričnosti

Pes a vlk sa od seba anatomicky líšia v jednej drobnosti, ktorá však zrejme pri spolužití s človekom zohráva dôležitú úlohu. Podľa štúdie Juliane Kaminskej z britskej Portsmouthskej univerzity psy majú na rozdiel od vlkov vyvinutý sval nad očami, ktorý im umožňuje viditeľne zdvíhať obočie.… pokračuj

Nenásytná Adela

Mäsožravé rastliny, ktoré dokážu skonzumovať stavovce, sa považujú skôr za výnimku vyskytujúcu sa len v trópoch. Nedávno sa však mäsožravé chute na stavovce objavili aj pri saracénii purpurovej (Sarracenia purpurea), ktorá žije v miernom pásme v kanadskom prírodnom parku Algonquin. Tejto rastline pojedajúcej hmyz zrazu… pokračuj