Novoobjavené molekuly sa viažu na molekuly CO2 a dávajú telu signál k nadýchnutiu. Možno ste si niekedy položili otázku, prečo dýchame práve tak, ako dýchame – teda v niektorých situáciách len tak pomalšie či plytšie, v iných zhlboka a inokedy – najmä ak trpíme… pokračuj
Nárast koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére sa nedávno spomalil – a to aj napriek tomu, že vďaka ľudskej činnosti sa do ovzdušia vypúšťa čoraz väčšie množstvo tejto zlúčeniny. Vďačíme za to zvýšenej absorpcii skleníkových plynov rastlinami. Zmeny v rozsahu fotosyntézy a respirácie ekosystémov Zeme vytvorili až nečakane… pokračuj
Púšť oberá ľudí žijúcich v tomto prostredí o cennú pôdu a živobytie, a tak vytvára najrôznejšie sociálne problémy vrátane nútenej migrácie. Špeciálny robot a proces budovania pevných štruktúr z dostupných materiálov však môžu pomôcť problém vyriešiť. Extrémne podmienky vyžadujú inovatívne riešenia. Výstavba naráža na mnoho… pokračuj
S pribúdajúcimi rokmi sa ľuďom zhoršuje zrak. Nová štúdia Výskumného ústavu primátov Kjótskej univerzity ukázala, že aj staršie šimpanzy bonobo (Panpaniscus, jeden z nám najpríbuznejších živočíšnych druhov) mávajú problém s vetchozrakosťou. Vetchozrakosť, nazývaná tiež presbyopia, je spôsobovaná postupným tvrdnutím šošovky a oslabovaním svalov okolo nej. To vedie k tomu, že… pokračuj
Oktánové číslo má už deväťdesiat rokov. Po prvý raz sa toto číslo začalo udávať v roku 1927. Vtedy bol štandardom benzín s číslom 60, prípadne 70. Oktánové číslo paliva, ktoré je obvykle súčasťou obchodného názvu daného druhu benzínu, určuje jeho kvalitu, to znamená odolnosť benzínu… pokračuj
Vedci získali nové informácie o živote veľrýb pomocou záznamníkov upevnených na ich tele. Cicavce z radu veľrýb (veľryby nepatria medzi ryby), napríklad delfíny, vorvane a vráskavce, patria medzi najväčšie živočíchy na našej Zemi. Vráskavec obrovský, ktorý dosahuje hmotnosť až 180 ton, je dokonca považovaný za… pokračuj
Navezením jadrového paliva do reaktora VVER-1000 druhého bloku indickej jadrovej elektrárne Kudankulam v júli 2016 sa odštartovala reťazová štiepna reakcia. Jej priebeh začalo kontrolovať aj niekoľko technologicky nových bezpečnostných systémov. Najvýraznejším z inovatívnych bezpečnostných systémov elektrárne Kudankulam je systém SPOT. Ide o systém, ktorý… pokračuj
Ostne molocha tŕnitého (Moloch horridus) sú skutočným zázrakom. Už dlhšie sa vie, že tieto zvieratá využívajú pokožku svojich ostňov na pitie ako slamku, ale donedávna nebolo jasné, odkiaľ vlastne voda, ktorú nimi pijú, pochádza. Ide o jašteričky, ktoré žijú v najsuchších púšťach Austrálie, kde je vody veľmi… pokračuj
Vďaka satelitom vedci objavili aj v tekutom jadre Zeme čosi podobné ako jet stream v atmosfére. Výraz jet stream poznajú najmä meteorológovia, ale možno aj tí, ktorí často cestujú lietadlom cez Atlantik. Tento anglický výraz by sme mohli preložiť ako dýzové prúdenie. Ide, zjednodušene povedané,… pokračuj
Samotný návrat vtákov do svojich zimovísk nie je jedinou záhadou prírody. Prekvapivé je, že sa vracajú do svojich hniezdisk takmer na centimetre presne. Vtáky dokonale poznajú svoju trasu. Majú neomylný navigačný systém – akýsi vnútorný kompas – umožňujúci im aj bez technických pomôcok, akými sú… pokračuj
