Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí štyri väzby a funguje ako dokonalá kocka lega. Môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať… pokračuj
Túto planétu sme zmenili vo veľkom. Vyrúbali sme lesy, vyplienili oceány, posledné desaťročia pumpujeme do atmosféry toľko oxidu uhličitého, že postupne vykoľajujeme klímu z už príjemne dlho trvajúceho stabilného stavu. Dôsledky pociťujeme čoraz viac. Existuje však jeden pojem, pri ktorom sa ešte vždy väčšina ľudí… pokračuj
V tomto článku uprieme pozornosť na jednu z mnohých bielych užitočných látok. Zvláštne je na nej to, že väčšina z nás ju pozná pod rôznymi názvami: magnézium, krieda a magnezit. Všetky však spája takmer rovnaké chemické zloženie, ktoré vyjadruje chemický vzorec MgCO3 prislúchajúci uhličitanu horečnatému.… pokračuj
Európska komisia chce obnoviť myšlienku špičkového transportného systému a navrhnúť stratégiu propagácie a rozvoja špičkových technológií, ako je hyperloop. Každá doba má svojich vizionárov, ktorí vidia do budúcnosti lepšie a predvídajú existenciu dovtedy neznámych strojov a zariadení, nových exotických druhov zvierat či rastlín žijúcich a… pokračuj
Americkí vedci nedávno objavili v riase Prymnesium parvum nový proteín, ktorý svojimi rozmermi prekonal aj doterajšieho rekordéra. Búrlivý rozvoj vedy a techniky najmä po druhej svetovej vojne viedol k vzniku nových termínov aj k rozšírenému používaniu už existujúcich slov, ktoré v kontexte nových objavov nadobudli… pokračuj
Podľa DNA z mrožích klov, ktoré grónski Nóri v stredoveku vyvážali do Európy, boli pravdepodobne prvotnými dodávateľmi tohto tovaru aj domorodci z Nového sveta. Islandský Viking pôvodom z Nórska Erik Thorvaldsson (950 – 1003), známy ako Erik Červený, preskúmal Grónsko ako prvý po správach od… pokračuj
Spojené štáty americké a Čína vkladajú ročne do vývoja zariadení na využívanie jadrovej fúzie, tzv. tokamakov, enormné množstvo financií. V mnohých krajinách sa veľký podiel spotreby energie pokrýva jadrovými elektrárňami využívajúcimi energiu ukrytú v jadrách niektorých prvkov. Energiu vhodného jadra možno uvoľniť jeho štiepením alebo… pokračuj
Keď sa nám podarí zahasiť plamene, je po požiari a my môžeme povedať, že sme oheň porazili. Vodu však nemožno poraziť, možno ju len odraziť, aby sa presunula niekam, kde nám už neuškodí. Ľudia sa vždy usádzali pri brehoch riek, jazier a morí a stretávali… pokračuj
Podľa vedcov môžu siete kremenných žíl pri zemetraseniach vytvárať dostatočné napätie na to, aby z prechádzajúcich tekutín vytrhli zlato. Vysvetľovalo by to, ako môžu vznikať veľké nugety aj v chemicky inertnom prostredí. Nájdete dva metre širokú kremennú žilu, priamo v jej strede je veľký zlatý… pokračuj
V piatok 27. septembra mestá Bratislava, Banská Bystrica, Žilina, Poprad a Košice privítali Európsku noc vedy (ENV) plnú prednášok, prezentácií a praktických ukážok zo sveta výskumu a inovácií. Návštevníci mali príležitosť stretnúť slovenských vedcov aj zahraničných hostí z rôznych odborov, porozprávať sa s nimi o… pokračuj
