Odolné rastlinné odrody

Výskumníci Fraunhoferovho ústavu vyvinuli najmodernejší a najvýkonnejší röntgenový systém na svete na skúmanie koreňového systému rastlín.

Foto Fraunhofer IIS

To, že naša planéta sa prehrieva, je už všeobecne prijatá skutočnosť podporená dlhoročnými meteorologickými pozorovaniami. Iné je to s dôvodmi, ktoré takéto globálne otepľovanie spôsobujú. Existujú dva hlavné, no protichodné názory na jeho príčiny. Jeden hovorí, že otepľovanie produkuje zmenou svojho režimu samotná Zem. Zástancovia druhého názoru sú presvedčení, že mimoriadne horúčavy, ktoré sa čoraz častejšie vyskytujú aj u nás, sú antropogénneho pôvodu, teda sú dôsledkom niektorých ľudských činností.
V každom prípade však horúčavy sprevádzané nedostatkom vlahy nepriaznivo vplývajú nielen na ľudí, ale aj na rastliny. Zatiaľ čo my, ľudia, sme pohybliví a máme rôzne možnosti, ako sa chrániť pred horúčavami, rastliny sa zo svojho miesta nedokážu pohnúť a sú v plnom rozsahu vystavené rozmarom počasia. Jednou z možností, ako udržať výnosy rastlín aj za klimaticky nepriaznivých podmienok, je vypestovanie takých rastlinných odrôd, ktoré majú lepšiu odolnosť proti horúčavám a suchu než bežné odrody.

Röntgenová snímka zemiakovej
hľuzy, foto Fraunhofer IIS

Touto úlohou sa zaoberá nemecké vývojové centrum pre röntgenovú techniku, patriace pod Fraunhoferov ústav pre integrované obvody. Pracovníci tohto centra vyvinuli komplexnú senzoriku namontovanú na inteligentnom robote DeBiFix jazdiacom po poli. Tento robotický systém pomocou počítačového tomografu skenuje celú koreňovú architektúru pšeničných lánov, dokonca aj najjemnejšie korienky. Podľa pracovníkov spomenutého centra je ich zariadenie najmodernejším a najvýkonnejším röntgenovým systémom na svete určeným na skúmanie podzemných častí rastlín. Systém umožňuje skúmať aj nadzemné časti rastlín, akými sú napríklad listy a klasy. Na základe trojrozmerných digitálnych snímok sa dá určiť nielen veľkosť listov, ale skeny poskytnú aj indície o tolerancii rastlín k teplu.
Hlavným cieľom nemeckých výskumníkov je vypestovať také odrody rastlín, ktoré si vystačia s malým množstvom vody, vykazujú toleranciu k horúčavám aj suchu, majú pritom dobré výnosy, a to pri minimálnom použití hnojív a pesticídov.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 11/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.