Z najnovších výsledkov testovania PISA 2018 vyplýva, že slovenskí žiaci a žiačky v čítaní s porozumením výrazne zaostávajú a ich výsledky sa nachádzajú pod priemerom OECD. Ešte alarmujúcejšie sú výsledky detí zo sociálne a ekonomicky znevýhodňujúceho prostredia.
Na vývin jazykovej gramotnosti a neskoršiu schopnosť písať a čítať s porozumením majú výrazný vplyv podmienky, v ktorých je dieťa vychovávané. Ukazuje sa, že deti z kultúrnych a jazykových minorít, ale aj tie z rodín s nižším socioekonomickým statusom majú už pred nástupom do základnej školy nižšie jazykové schopnosti ako ich rovesníci. Tieto rozdiely sa vekom ešte zvýrazňujú s negatívnym dosahom na ich čítanie s porozumením a celé vzdelávanie.
Výučbové prostredie
Aby sa podporoval jazykový vývin detí, je nevyhnutné vytvoriť stimulujúce prostredie, ktoré bude deti učiť ako rozumieť a interpretovať rozličné texty. Dané prostredie by malo byť charakterizované vysokou intenzitou verbálnych interakcií medzi dieťaťom a dospelým s neustálou spätnou väzbou od dospelého. Pred čítaním, počas neho a po ňom majú dospelí dieťaťu klásť otázky na implicitné a explicitné porozumenie čítaného textu, zvyčajne sú to otázky na hlavné a vedľajšie postavy, ich akcie a zámery či na vývoj príbehu. Tým dospelí vytvárajú metakognitívne prostredie, v ktorom sa okrem rozvoja porozumenia a jazyka rozvíjajú aj metakognitívne schopnosti ako sebamonitorovanie a sebaregulácia dieťaťa. Tie sú zasa nevyhnutné na úspešné riešenie úloh, samostatné učenie sa a dosahovanie úspechov v škole, nakoľko presné monitorovanie učenia a porozumenia súvisí s výberom učebných stratégií a plánovaním či reguláciou vlastného učenia sa.
Nové riešenie
Pre celý proces je nevyhnutná interakcia s dieťaťom a konštantná spätná väzba, preto sa v súčasnosti výskum zameriava na vytvorenie softvérového metakognitívneho prostredia, tzv. game-based learning environment, ktoré by spĺňalo všetky spomínané atribúty (interakcie s dieťaťom, spätná väzba, rozvoj metakognície). Dané prostredie je charakteristické tým, že dieťa rieši vopred stanovenú úlohu v hernom prostredí a počas riešenia dostáva metakognitívne pomôcky a spätnú väzbu od počítačovej postavičky, ktorá mu slúži ako sprievodca. Veľká výhoda počítačových výučbových prostredí spočíva v tom, že deti majú vnútornú motiváciu sa v takomto prostredí učiť, baví ich to a udržuje to ich chuť dokončiť úlohu. Práve vnútorná motivácia je jedným z dôležitých elementov pre úspešné samostatné učenie sa. Ďalšou výhodou softvérového učebného prostredia je, že deti dokážu získané zručnosti preniesť i do bežného učenia sa v triede či doma. Výskumy ukazujú, že deti, ktoré čítajú knihy s rodičmi či učiteľmi a tie, ktoré čítali v počítačovom prostredí s pomocou virtuálneho sprievodcu, zlepšili svoje rané jazykové schopnosti. A navyše, počítačové prostredie sa ukazuje ako výhodné pre rozvoj jazykových schopností aj u detí z jazykových minorít či socioekonomicky znevýhodňujúceho prostredia. Otázkou ostáva, či by sa dalo takéto počítačové prostredie využiť aj v slovenských predškolských zariadeniach.
Mgr. Kamila Urban, PhD.
Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.
