Káble ako seizmografy

Na detegovanie seizmických pohybov možno využiť telekomunikačné káble s optickými vláknami uložené na dne morí.

Mapka ukazuje, ako sú oceány pretkané množstvom telekomunikačných či iných káblov, schéma Cablemap.

Údaje za ostatné dve storočia naznačujú, že najväčšie straty na ľudských životoch spôsobujú zemetrasenia. Desať najväčších zemetrasení v 20. a 21. storočí si vyžiadalo asi 1,5 milióna obetí. Je to spôsobené aj tým, že zatiaľ čo pred blížiacim sa požiarom a v mnohých prípadoch aj blížiacou sa povodňou ľudia stihnú ujsť a zachrániť si život, veľké zemetrasenie obvykle prichádza náhle a v priebehu doslova niekoľkých minút zrúca domy či celé štvrte a mestečká. V súčasnosti totiž neexistujú spoľahlivé metódy, ktoré by dokázali predpovedať veľké zemetrasenia aspoň s predstihom niekoľkých hodín.
Na vývoji metód, ktoré by viedli ku konkrétnejším predpovediam zemetrasení, pracujú seizmológovia na celom svete. Jednou z ciest je aj ďalšie zahusťovanie celosvetovej siete seizmografov. Mnoho zemetrasení má pôvod v procesoch pod morským dnom, pričom práve naň je veľmi zložité umiestniť dostatočný počet prístrojov. Výrazné zlepšenie majú priniesť inovatívne seizmografy, ktoré vyvíjajú vedci z Kalifornskej univerzity v Berkeley. Na detegovanie seizmických pohybov využívajú už existujúce telekomunikačné káble s optickými vláknami uložené na dne morí a oceánov. Vedci použili fotonické zariadenie na vysielanie krátkych laserových pulzov do kábla a následne detegovali odrazené svetlo, vyvolané napätím v kábli – zmeny napätia vyvolané tektonickými pohybmi podložia (morského dna) sa prejavili zmenami v odrazenom svetle. Odrazené svetlo detegovali vedci po každých dvoch metroch, takže 20-kilometrový kábel ležiaci na dne zátoky Monterey premenili na 10 000 snímačov.
Počas štvordňového experimentu sa vedcom touto inovatívnou metódou podarilo detegovať zemetrasenie magnitúdy 3,4, ktoré malo epicentrum vo vzdialenosti 45 km od zálivu. V súčasnosti sa však ešte nedá povedať, či sa nová metóda detegovania pohybov zemského dna v praxi uplatní a či pomôže pri predvídaní vzniku ničivých zemetrasení.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.