Nie je to tak dávno, keď zajac patril medzi našu najrozšírenejšiu poľovnú zver. Okrem vysokých polôh sa vyskytoval takmer všade a vo veľkých množstvách. Žiaľ, v súčasnosti je situácia úplne iná.
Zajac poľný (Lepus europaeus) bol neodmysliteľným obyvateľom poľnohospodárskej krajiny a nebol problém vidieť ho na každom poli alebo lúke. Stavy zajacov na väčšine nášho územia drasticky poklesli a v súčasnosti na mnohých miestach zazrieme skôr medveďa ako zajaca.
Obyvateľ kultúrnych stepí
Zajac poľný obýva celú Európu a Malú Áziu. Na tomto rozsiahlom území vytvára veľký počet geografických rás. Okrem neho v južnej časti Španielska žije jeho príbuzný zajac africký a v severnej časti Švédska, Fínska a severnej časti Ruska zasa zajac belák. V našej prírode žije zajac poľný stredoeurópsky. V minulosti bol rozšírený na celom našom území, najhojnejšie do nadmorskej výšky 400 m. Vyskytoval sa aj v stredných polohách až do výšky 1 500 m. Z mnohých lokalít však postupne vymizol a v súčasnosti sa s ním častejšie stretneme len na juhozápadnom Slovensku.
Životným prostredím zajaca poľného je kultúrna step (poľnohospodárska krajina), kde žije prevažne na poliach. Žije aj v menších lesoch alebo remízkach, na okrajoch rozsiahlejších lesných komplexov, na pasienkoch, ale aj uprostred hôr, hlavne tam, kde sú menšie lúky a čistiny. Uprednostňuje najmä teplejšie a suchšie alebo len mierne vlhké klimatické oblasti.
Obyčajný zajac
Zajac poľný patrí medzi všeobecne známe zvieratá. Pozná ho každý už od najútlejšieho veku, pretože býva častým námetom ilustrácií detských rozprávkových kníh. Je charakteristický najmä tvarom svojho tela. Má dlhé uši a dlhé zadné nohy, ktoré sú oveľa silnejšie a dlhšie ako predné. To mu umožňuje rýchly beh. Bežne dokáže bežať rýchlosťou 40 km/h, dokonca v nebezpečenstve vie krátkodobo zrýchliť až na 70 km/h. Okrem rýchleho behu dobre kľučkuje a skáče, a to až do vzdialenosti dvoch metrov. Nezastaví ho ani vodná plocha, pretože vie výborne plávať.
Srsť zajaca je žltohnedej alebo hnedosivej farby. Práve takéto zafarbenie ho dokonale maskuje v okolitom prostredí. Zo zmyslov má najlepšie vyvinuté sluch, hmat a čuch. Veľké ušnice mu umožňujú dobre počuť, preto sa v teréne orientuje najmä pomocou sluchu a čuchu. Zrak má pomerne slabý, dobre vníma len predmety, ktoré sa pohybujú. Jeho oči sú však veľmi zvláštne. Má ich veľké, vypuklé a nepohyblivé. Vidí nimi nielen do strán, ale aj dopredu a dozadu. V chrupe zajaca sú charakteristické veľké dorastajúce rezáky. Používa ich na hlodanie, takže si ich neustále obrusuje.
Potravou zajaca sú najmä rôzne trávy a byliny a zvyšky plodín po zbere úrody. Cez zimu, v čase nedostatku potravy, ohrýza kôru stromov a krov, na jar najčastejšie vyhľadáva mladé púčiky.
Samotár
Zajac je samotárske zviera. Na pašu vychádza v podvečer a skoro ráno. Priechody, po ktorých vychádza na pašu, si pravidelne udržiava. Starostlivo si ich čistí ohrýzaním prekážajúcich rastlín. Svojmu stanovišťu je verný a zdržuje sa na ňom takmer celý život. Aj keď ho niečo z neho vyženie, po čase sa vráti späť. Svoj okrsok si vyznačuje výlučkami pachových žliaz, močom a trusom.
Cez deň odpočíva v ležovisku, ktoré si vyhrabáva v tvare podlhovastej jamky (v poľovníckom žargóne sa takéto ležovisko nazýva pekáč). Zajac pred zaľahnutím vždy vykoná zaujímavý manéver. Keď sa blíži k ležovisku, urobí niekoľko kľučiek a odskokov, aby zmiatol prípadného nepriateľa idúceho po jeho stope. Keď už zaľahne, vydrží na ležovisku veľmi dlho a spolieha sa na svoje ochranné zafarbenie. Často sa stáva, že sa nedá vyrušiť ani vtedy, keď prejdeme okolo neho v bezprostrednej blízkosti. Až vtedy, keď sa nejaký predátor, napríklad líška priblíži natoľko, že prekročí tzv. útekovú vzdialenosť, vybehne z ležoviska prudkým behom. Keď ho nepriateľ prenasleduje, výborne kľučkuje a v plnej rýchlosti náhle mení smer. Keďže zajac sa nedokáže pred predátormi účinne brániť, jeho hlavnou obrannou taktikou sú maskovanie sa a rýchly beh. V smrteľnej úzkosti sa ozýva prenikavým nariekavým vrieskaním, ktoré poľovníci napodobňujú a využívajú na privábenie líšok, najmä v zimnom období.
Text a foto Ing. Ľubor Čačko
