Dve drobné genetické zmeny pretvorili ľudskú panvu a podľa vedcov nasmerovali našich predkov k vzpriamenej chôdzi. Jedna otočila bedrovú kosť o 90°, druhá predĺžila čas, za ktorý stvrdne z mäkkej chrupavky na kosť, tvrdí evolučná biologička Gayani Senevirathnová z Harvardovej univerzity a jej kolegovia v časopise Nature. Výsledkom je panva v tvare misky, ktorá podopiera vzpriamené telo. Zmeny boli kľúčové na vytvorenie a presunutie svalov z chrbta, aby boli po bokoch a pomáhali nám stáť vzpriamene pri chôdzi, približuje spoluautor štúdie Terence Capellini.
Vedci skúmali vývoj panvového tkaniva človeka, šimpanza a myši. Genetická analýza spojila pozorovania s biologickými vypínačmi, ktoré riadia aktivitu génov. Keďže vývinové gény sú pri všetkých primátoch takmer rovnaké, tím usudzuje, že zmena génovej aktivity nastala skoro po oddelení človeka od šimpanzov. Posilňuje to myšlienku evolučnej vývinovej biológie: veľké skoky v anatómii často vznikajú z jemných zmien génovej aktivity, nie z úplne nových génov. Ironicky, zmeny, ktoré umožnili chôdzu, mohli zároveň spôsobiť, že naše bedrá sú náchylnejšie na osteoartrózu. Širšie bedrá však mohli tiež pripraviť pôdu pre priestrannejší pôrodný kanál, ktorý neskôr umožnil evolúciu detí s väčším mozgom.
Zo stránky ScienceNews spracovala Barbora Prikrylová
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa