Invázne komáre sú strašiakom, o ktorom počúvame každé leto. Minulý rok bola uverejnená správa o výskyte japonského druhu Aedes japonicus aj u nás na Slovensku. S inváznymi komármi však vie bojovať každý z nás. A práve naša snaha je najdôležitejšia, aby sme sa ubránili nebezpečenstvu, ktoré tieto komáre prinášajú.
Šesť druhov komárov z rodu Aedes, a to Aedes albopictus, Ae. aegypti, Ae. japonicus, Ae. koreicus, Ae. atropalpus, Ae. triseriatus, pôvodne obývajúcich ázijské krajiny, Afriku a Severnú Ameriku, začalo v posledných desaťročiach osídľovať nové územia a nekontrolovateľne sa šíriť po celom svete. Práve vďaka tomu dostali pomenovanie nepôvodné druhy, v angličtine tiež označované ako alien species. Na nových územiach sa tieto druhy veľmi rýchlo šíria, dokonca sa veľmi úspešne adaptujú na nové podmienky prostredia. Keď však začnú negatívne ovplyvňovať prostredie, iné druhy živočíchov alebo aj človeka, práve vtedy ich označujeme ako invázne druhy. V populácii komárov je veľmi náročné odpozorovať všetky faktory a jednotlivé druhy správne ekologicky klasifikovať. Zjednodušene sa preto často komplexne nazývajú inváznymi druhmi komárov.
Významné prenášače
Hrozba týchto komárov tkvie najmä v ich vysokej schopnosti prenášať vírusy a parazitické červy spôsobujúce závažné ochorenia, a tiež v obave, že sa ich prostredníctvom rozšíria nové vírusy aj k nám. Významným prenášačom je v tomto prípade komár Aedes aegypti, ktorý je vektorom vírusov žltá zimnica, horúčka dengue, chikungunya a zika. V Európe ešte nie je až taký rozšírený, okupuje najmä pobrežie Čierneho mora. Zmena klimatických podmienok a neustály import a export komodít však môžu situáciu rýchlo zmeniť.
Druhým veľmi významným vektorom je Aedes albopictus, nazývaný aj ázijský tigrovaný komár. Tento druh prenáša okrem už spomínaných vektorov aj parazity z rodu Dirofilaria. Je rozšírený v celej Európe a jeho populácie sa veľmi rýchlo ustaľujú na nových územiach. Patrí medzi veľmi nepríjemné druhy, pretože je aktívny aj počas dňa.
Menej významnými, ale nezanedbateľnými prenášačmi sú druhy Aedes japonicus a Aedes koreicus. Tieto dva druhy môžu prenášať La Crosse vírus, západonílsky vírus, ale aj červy z rodu Dirofilaria. Tieto dva druhy sa v posledných rokoch začali v Európe veľmi rýchlo rozširovať.
Taliansko, foto Viktória Čabanová
Dengue a chikungunya
Vírus dengue je vírus z čeľade Flaviviridae spôsobujúci každoročne takmer 400 miliónov infekcií v tropických a suptropických krajinách. Ochorenie spôsobené jedným subtypom tohto vírusu (4 subtypy) sa nazýva hemoragická horúčka dengue, ktorá sa na ľudí prenáša prostredníctvom bodnutia infikovaných samičiek komárov Aedes aegypti alebo Aedes albopictus. Toto ochorenie je často asymptomatické alebo sa vyznačuje príznakmi podobnými chrípke a môže vyústiť do vnútorného krvácania. Okrem prenosu z infikovaného komára sa toto ochorenie môže preniesť aj z infikovanej matky na dieťa počas tehotenstva alebo pri pôrode.
Vírus chikungunya je taktiež komármi prenášaný vírus z čeľade Togaviridae, ktorý spôsobuje vírusové ochorenie chikungunya. Rovnako ako pri víruse dengue aj toto ochorenie prenášajú komáre rodu Aedes. Medzi typické prejavy tohto ochorenia patria horúčka, bolesť kĺbov a vyrážka. Ohniská tohto ochorenia sa vyskytli v krajinách Afriky, Ameriky, Ázie, Karibiku, Indického a Tichého oceánu, ale aj Európy. Najväčšie riziko nákazy v neendemických krajinách predstavuje prenos tohto vírusu prostredníctvom cestovného ruchu.
Zika
Vírus zika je ďalší nebezpečný vírus z čeľade Flaviviridae prenášaný komármi Aedes aegypti a Aedes albopictus. Od roku 2007 spôsobil vírus zika niekoľko ohnísk nákazy v Pacifiku a od roku 2015 sa ďalej šíril na území Ameriky. V tomto období išlo o prvé zdokumentované prenosy mimo tradičných endemických oblastí v Afrike a Ázii. Prvý lokálne nadobudnutý prenos zaznamenali už aj v Európe, a to vo Francúzsku v roku 2019. Medzi najdôležitejšie symptómy tohto ochorenia patrí vyrážka, ktorá môže byť sprevádzaná horúčkou trvajúcou dva až sedem dní. Tento vírus zväčša spôsobuje mierne ochorenia a u 80 % infikovaných sa neprejavia žiadne príznaky ochorenia. Jeho nebezpečenstvo spočíva najmä v prenose vírusu z matky na dieťa, čo môže u plodu zapríčiniť mikrocefáliu, vrodené malformácie nervového systému a Guillainov-Barrého syndróm.
foto Ján Kodada a Alena Christophoryová
Západonílsky vírus
Západonílsky vírus (West Nile) je vírus prenášaný medzi komármi a vtákmi. Tie predstavujú vektory a rezervoárových hostiteľov, v ktorých sa dokáže vírus množiť. Cicavce a človek sa môžu nakaziť prostredníctvom bodnutia infikovaným komárom, ale považujú sa za tzv. slepých hostiteľov, pretože sa v nich vírus ďalej nereplikuje. Taktiež bolo dokázané, že západonílsky vírus sa môže prenášať prostredníctvom transfúzie krvi, darcovstvom orgánov a počas tehotenstva z matky na dieťa. Tento vírus patrí do čeľade Flaviviridae a v Európe sú hlavnými vektormi komáre Culex pipiens a Culex modestus. No druhy Aedes japonicus a Aedes koreicus môžu pre tento vírus predstavovať kompetitívne vektory. V súčasnosti je to arbovírus (článkonožcami prenášaný vírus) s najširším geografickým rozšírením a možno ho nájsť v krajinách Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Európy, Ázie a Oceánie. Väčšina ľudí infikovaných týmto vírusom neprejavuje žiadne príznaky. Približne u jedného z piatich infikovaných sa objaví horúčka a ďalšie príznaky. Asi u jedného zo 150 infikovaných ľudí sa vyvinie vážna, niekedy smrteľná choroba s prejavmi encefalitídy alebo meningitídy.
Ako sa sem dostali
Príčinou introdukcie inváznych druhov je predovšetkým ľudská činnosť. Tieto druhy komárov prvýkrát doviezli do Európy v 90. rokoch 20. storočia pri dovoze pneumatík. Samička invázneho komára kladie veľmi rezistentné vajíčka, ktoré vydržia aj vysychanie, a preto nie je problém pre takéto vysoko odolné vajíčka prežiť dlhú prepravu medzi kontinentmi.
Ďalším zdrojom introdukcie inváznych komárov je aj rastlina dracéna Sanderova (Dracaena sanderiana spp.), nazývaná aj šťastný bambus. Táto okrasná rastlina sa k nám dováža práve z ázijských krajín a tak sa k nám nepôvodné komáre často opakovane dostávajú. Okrem prvotnej introdukcie sa invázne komáre časom začali rozširovať po celom kontinente. Neznamená to však, že sa aktívne rozlietavajú po krajinách. Opäť je to dôsledok ľudskej činnosti. Napríklad ázijský tigrovaný komár Ae. albopictus sa najskôr udomácnil v Taliansku, no v súčasnosti ho nájdeme vo väčšine krajín Európy. Môže za to cestovanie do zahraničia a dovoz komodít. Slováci napríklad často cestujú na letnú dovolenku do Talianska autom. Keďže je tam tento komár veľmi početný a aktívny aj počas dňa, veľmi rýchlo vletí aj do auta. Takto si ho, ako nechcený suvenír, môžeme doniesť domov, kde sa pri troche šťastia ďalej rozmnožuje.
Pozorovania na Slovensku
Na Slovensku objavila invázne komáre, a to konkrétne ázijského tigrovaného komára Ae. albopictus pôvodom z tropických a subtropických oblastí juhovýchodnej Ázie, prvýkrát na východe Slovenska RNDr. Eva Bocková, PhD. Tento objav sa podaril počas rutinného monitoringu komárov v Košickej kotline v júli 2012. Od tohto nálezu však už u nás ázijský tigrovaný komár nebol zaznamenaný. Zrejme sa mu teda nepodarilo uchytiť sa hneď na prvýkrát.
V roku 2020 sa začal monitoring inváznych komárov zameraný na potenciálne miesta ich výskytu, ktorými sú hraničné priechody, letiská, benzínové pumpy na diaľniciach spájajúcich viaceré krajiny a vo všeobecnosti všetky miesta, kam vďaka ľudskej činnosti môžu byť dovezené komáre zo zahraničia. V roku 2021 sa tento monitoring rozšíril na 11 miest na Slovensku. Lokality sa nachádzali už aj v mestských a vidieckych zónach miest a ich okolí. Vďaka európskej spolupráci expertov na invázne komáre sa monitoring v Európe uskutočňuje jednotnou metodikou, ktorá vykazuje najlepšie výsledky. Pritom je úplne jednoduchá. Ide o tmavé plastové nádoby naplnené vodou, ktoré simulujú dutiny stromu, teda prirodzené liahniská týchto druhov v ich domovine. V oblastiach ich pôvodného výskytu totiž kladú samičky inváznych komárov vajíčka do dutín stromov alebo skalnatých štrbín, kde sa potom liahnu larvy, ktoré sa neskôr kuklia. Približne po 14 dňoch (v závislosti od teploty vody) sa začnú metamorfovať na dospelé komáre.
Aby sme zistili, či samička invázneho komára nakládla vajíčka, ale zároveň pritom neriskovali, že sa z nich vyliahnu dospelé komáre a odletia nám, do nádoby sme umiestnili drevenú špachtľu ako prirodzené prostredie na kladenie vajíčok. Tieto nádoby sme následne kontrolovali v dvojtýždňových intervaloch. Ukázalo sa, že táto metóda je v prípade, keď tieto komáre ešte nie sú na území početné, najúspešnejšia. Vďaka nej tiež vieme, že sa samička môže u nás úspešne rozmnožovať a klásť vajíčka, z ktorých vznikajú nové jedince schopné ďalej sa množiť. Vzorky z terénu ďalej spracovali vedci v laboratóriu Biomedicínskeho centra SAV.
Nový prírastok
V roku 2020 sa nám podarilo po prvýkrát na Slovensku zachytiť ďalší druh invázneho komára, a to Aedes japonicus. Aj keď nie je taký nebezpečný ako jeho príbuzní, môže prenášať západonílsky vírus, ktorý sa u nás už vyskytuje. V dôsledku toho môžeme v budúcnosti zaznamenať nárast infekcií tohto vírusu. Výsledky monitoringu po prvom roku naznačili, že populácie Ae. japonicus by mohli byť ustálené na celom území Slovenska. Tento predpoklad podporili aj výsledky z roku 2021, keď sa našli vajíčka Ae. japonicus v rovnakých a aj ďalších lokalitách Slovenska. Tento komár kladie vajíčka samostatne, majú podlhovastý tvar a štruktúrovaný povrch. Pozitívne nálezy naznačujú, že tento druh sa u nás aktívne rozmnožuje v letných mesiacoch júl a august. Ae. japonicus pôvodne obýva Čínu, Japonsko, Kóreu, Taiwan a východnú časť Ruska. Bol zavlečený v deväťdesiatych rokoch minulého storočia najskôr do Severnej Ameriky importovanými pneumatikami a začal sa rozširovať na východnom pobreží USA a Kanady. Neskôr ho už zaznamenali vo viacerých krajinách Európy – v roku 2000 najskôr vo Francúzsku a potom postupne v Belgicku, Holandsku, Švajčiarsku, Nemecku, Rakúsku, Maďarsku a ďalších štátoch. Na rozdiel od iných inváznych druhov, ktoré okupujú husto zastavané časti miest, Ae. japonicus väčšmi obľubuje zelené a tienisté územia v blízkosti lesa. Taktiež znáša aj nižšie teploty prostredia a tak nemá problém obsadiť aj chladnejšie územia. Vo väčšine európskych krajín sa jeho aktivita začína v máji a končí sa v októbri.
Byť eko sa oplatí
Na nových územiach využívajú invázne komáre ako liahniská všetko, čo im pripomína dutiny. Väčšinou ide o všetky nádoby naplnené vodou, ako sú sudy, vedrá, plastové misky, misky pod kvetináčmi, odkvapové rúry, ale aj odvodňovacie kanály. Dokonca ako liahnisko vedia využiť aj vrchnáčik z plastovej fľaše, z ktorého sa môžu vyliahnuť až desiatky komárov. V súlade s ich výskytom najmä v blízkosti ľudských obydlí tak vedia ľudská nepozornosť a odpadky spôsobiť nemalé problémy. Byť ohľaduplný a pozorný k prírode minimálne zberom odpadu sa rozhodne oplatí.
Proti inváznym komárom sa dá bojovať veľmi jednoduchými a nenáročnými počinmi, ktoré vie dodržiavať každý z nás. Ich dodržiavanie vie veľmi výrazne znížiť početnosť týchto druhov aj ich ďalšie rozširovanie.
Hľadajte potenciálne liahniská
Minimálne v okolí domov sa pravidelne nachádza veľký počet nádob, v ktorých sa zadržiava dažďová voda. Ako sme už spomínali, ide o sudy s vodou, vedrá, misky pod kvetináčmi, dokonca aj veci ako neodložený fúrik a misky s vodou pre zvieratá. Sudy treba prekrývať, prípadne čo najviac znemožniť samičkám komárov, aby na hladinu nakládli vajíčka. To sa dá dosiahnuť aj niekoľkými plastovými fľašami alebo polystyrénom na hladine. Pre samičku je tak kladenie vajíčok komplikovanejšie. Vedrá a iné prázdne nádoby treba pravidelne čistiť a obracať hore dnom. Počas letných mesiacov sú však najmä v mestách plných rozpáleného asfaltu misky s vodou jediným zdrojom vody pre niektoré zvieratá, ako sú napríklad ježe a vtáky. Z takýchto nádob treba minimálne raz za týždeň vodu vyliať, vyčistiť ich a nahradiť čerstvou vodou.
Tento prístup pomáha znížiť početnosť aj našich, tzv. domových druhov komárov (rod Culex), ktoré si na záhradách často sami chováme. Dodržiavanie týchto opatrení by sa preto malo stať pre nás štandardom.
Zbierajte odpadky a eliminujte skládky
Táto ekologická téma sa týka aj komárov. Pohodené nádoby, ako už spomínané vrchnáčiky od plastových fliaš, tégliky, ale aj staré pneumatiky automobilov sa, žiaľ, nachádzajú všade okolo nás. Odprataním takéhoto odpadu a jeho triedením sa výrazne znižujú šance pre invázne komáre, ktoré ich vidia ako potenciálne liahniská.
Informujte svoje okolie
Vedomosti sú základom všetkého. A rozhodne sa bez nich nedá bojovať proti múdrym stvoreniam, ako sú komáre. Hľadajte informácie a šírte ich vo vašom okolí, aby svojou aktivitou pomáhalo v boji proti komárom čo najviac ľudí.
Dovolenka autom
Do niektorých krajín, ako sú Taliansko či Chorvátsko, sa jazdí často autom. Doviezť si odtiaľ môžete aj nechcený suvenír v podobe invázneho komára. Ak si chcete takúto formu dovolenky užiť a byť pritom zodpovední, vždy pred odjazdom skontrolujte auto aj batožinu. Možno tam nájdete neželaného hosťa.
Zapojte sa do monitoringu pomocou mobilnej aplikácie Mosquito Alert
Skupina vedcov vytvorila mobilnú aplikáciu, vďaka ktorej môže monitorovať invázne komáre pomocou svojho mobilu každý. Stačí komára, ktorý sa podobá na toho invázneho, odfotiť a cez aplikáciu poslať jeho fotografiu medzinárodnej skupine expertov. Tá nález posúdi a bude vás informovať o výsledku. Váš nález sa potom zaznamená do mapy a poslúži vedcom a kompetentným orgánom monitorovať rozšírenie a prijímať opatrenia proti ďalšej expanzii inváznych komárov. Aplikácia je dostupná v angličtine (a iných jazykoch) a čoskoro bude prístupná aj jej slovenská verzia.
Viktória Čabanová
Biomedicínske centrum SAV v. v. i.
Kristína Boršová
Katedra ekológie, Prírodovedecká fakulta UK
Biomedicínske centrum SAV v. v. i.
Výsledky monitoringu vznikli v spolupráci s M. Svitokom, I. Svitkovou, E. Barbušinovou, T. Derkom, M. Bohušom a J. Oboňom. Tento článok vznikol vďaka podpore v rámci Programu spolupráce Interreg V-A SK-AT pre projekt s názvom Biologická regulácia komárov v slovensko-rakúskom prihraničnom území (kód ITMS: 305020AXQ8), ktorý je spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu SR a medzinárodnej akcie AIM COST 17 108.
