Múzeá a galérie na Slovensku pozývajú na jubilejný 20. ročník celoeurópskeho podujatia Noc múzeí a galérií 2024, ktorý sa koná v sobotu 18. mája. V netradičnom čase a s množstvom zaujímavých aktivít sú pripravené prilákať milovníkov kultúry a umenia, ale aj tých, pre ktorých je… pokračuj
Hoci mozog patrí medzi mäkké tkanivá, ktoré sa časom prirodzene rozpadajú, archeologické nálezy zachovaných ľudských mozgov sú prekvapujúco časté. Forenzná antropologička Alexandra Mortonová-Haywardová a jej kolegovia z Oxfordskej univerzity vytvorili archív 4 400 ľudských mozgov zachovaných v archeologických záznamoch, z ktorých niektoré pochádzajú z obdobia… pokračuj
Napriek tomu, že väčšinou fádne sfarbené súmračníky nepatria k našim atraktívnym motýľom, sú súčasťou našej prírody a rovnako ako ostatné typické denné motýle si zaslúžia pozornosť. Zaujímavé je aj ich správanie, ktoré nie je bežné medzi motýľmi. Skupina motýľov tvoriaca samostatnú čeľaď súmračníkovité (Hesperiidae) je… pokračuj
Meteor je optický jav, ktorý vzniká v atmosfére Zeme prevažne vo výškach 80 až 120 km. Tento jav je vyvolaný interakciou malého pevného telieska kozmického pôvodu – meteoroidu – s molekulami zemskej atmosféry. Rýchlosti meteoroidov v hornej vrstve atmosféry sú v rozsahu od 12 do… pokračuj
Výskum Inštitútu astrofyziky na Kanárskych ostrovoch (IAC) priniesol poznatky o pôvode niektorých najjasnejších a najhorúcejších hviezd vo vesmíre, tzv. modrých nadobrov. Hoci sú tieto hviezdy bežne pozorované, ich vznik bol záhadou. Vedci našli dôkazy, že väčšina modrých nadobrov mohla vzniknúť splynutím dvoch hviezd viazaných v… pokračuj
Človek patrí z vývojového hľadiska medzi denné primáty. Preto je prirodzené, že rovnako ako naši dávni predkovia, tak aj mnoho súčasných ľudí má z tmy menšiu alebo väčšiu obavu. To je jeden z dôvodov, prečo sa na živočíchy s nočnou aktivitou pozeráme s údivom a… pokračuj
Vedci z Univerzity v Sydney a zo Sorbonny objavili súvislosť medzi obežnými dráhami Zeme a Marsu, globálnym otepľovaním nespôsobeným človekom a zrýchľovaním hlbokomorskej cirkulácie. Adriana Dutkiewiczová z Univerzity v Sydney a jej kolegovia sa snažili zistiť, či sa oceánske dnové prúdy v teplejšom podnebí stávajú… pokračuj
Každý, kto sledoval stretnutie súperiacich družstiev v ľadovom hokeji, pochopí, prečo sa tomu bežne hovorí zápas. Hokej je plný sily, rýchlosti, úderov, pádov a zrážok hráčov na klzkom ľade a niekedy môže naozaj pripomínať novodobú obdobu gladiátorských zápasov. Ľadový hokej je však zároveň komplexná hra,… pokračuj
Vďaka jedinečným fyzikálnym a chemickým vlastnostiam sa vodík stáva stredobodom mnohých výskumov. O molekulárnom vodíku a jeho potenciálnych pozitívnych účinkoch na ľudský organizmus sme sa rozprávali s profesorom Jánom Slezákom z Ústavu pre výskum srdca Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., v Bratislave. Čo je… pokračuj
Jedny z najväčších korytnačiek žili ešte relatívne nedávno. Podľa vedcov je možné, že sa s nimi stretli aj ľudia žijúci v Južnej Amerike. V roku 2007 objavili zlatokopi neďaleko amazonského mesta Porto Velho skamenené pozostatky, ktoré neskôr vedci určili ako časť spodnej čeľuste korytnačky. Keď… pokračuj
