Plemeno neurčuje osobnosť

Foto Pixabay

Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň.
Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili databázu, ktorá od roku 2015 zhromažďuje údaje z prieskumov a genetické údaje o tisícoch čistokrvných aj krížených psov v USA. Majitelia odpovedajú na viac ako 100 otázok o správaní sa ich psov a potom pošlú výter z vnútornej strany líc na sekvenovanie DNA.
Pokiaľ ide o fyzické znaky, vládli gény – najmenej 80 % vzhľadu psa sa dá spájať s jeho DNA. Správanie je však čosi iné: iba menej ako štvrtinu rozdielov v osobnosti jednotlivých psov bolo možné vysvetliť geneticky. Niektoré spôsoby správania, napríklad aportovanie a priateľstvo s ľuďmi, boli dedičnejšie, zrejme preto, lebo sa utvrdzovali už v začiatkoch domestikácie. Tím objavil 11 nových oblastí DNA spojených so správaním vrátane jednej pre zavýjanie a ďalšej pre spoločenskosť. U ľudí tieto oblasti súvisia s jazykom a dlhodobou pamäťou. Výskum napovedá, že správanie psov je formované ich prostredím, nie ich plemenom. Plemeno môže byť dôležité, hovorí K. Morrillová, ale nie je to úplný obraz správania psa.

Zo stránky Science spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre