Radosť z vedy

Popularizácia vedy je dôležitou súčasťou práce vedcov, a keď ju správne uchopia, môžu sa tak sami naučiť niečo nové. O tejto téme sme sa rozprávali s Jurajom Tekelom z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Prečo je dôležité popularizovať medzi ľuďmi vedu?

Existuje jedna štandardná odpoveď: lebo veda je veľmi dôležitá a v ľudskom pokroku kľúčová. To však treba ľuďom neustále pripomínať, aby na to nezabúdali a nebrali všetky výdobytky vedy ako samozrejmosť. No pre mňa je tu ešte jeden veľký dôvod: Veda je neskutočne zaujímavá! Svet je fantastické miesto a takmer každý jeden proces v ňom je príležitosť na objavovanie. Nemusíte byť Peter Sagan, aby vás bavilo bicyklovanie, alebo Edita Gruberová, aby vás bavila opera. Rovnako nemusíte byť vedec, aby ste zažili malú katarziu, keď zistíte, prečo oblaky nepadajú na zem, aj keď sú vlastne kvapalná voda.

Juraj Tekel je teoretický fyzik a vysokoškolský pedagóg na Katedre teoretickej fyziky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Vo svojom výskume sa venuje vlastnostiam modelov definovaných na priestoroch s pozmenenou štruktúrou na krátkych vzdialenostiach, ktorá sa predpokladá v teóriách kvantovej gravitácie. Okrem toho sa v rámci iniciatívy MatFyzJeIn a občianskeho združenia Vedátor venuje popularizácii vedy.

Ako ste prišli na nápad organizovať populárno-vedecké prednášky Vedatour?

Motivácia bola dvojaká. Jednak išlo o prirodzený rozvoj aktivít vtedy ešte neformálneho združenia Vedátor. Písali sme najmä texty, ale prednášky sú v porovnaní s nimi osobnejšie a zážitok intenzívnejší. Diváci majú šancu klásť po prednáške otázky alebo sa môžu neskôr s rečníkmi porozprávať. Na druhej strane to bola snaha dostať vedu medzi ľudí. Otvoriť si časopis alebo prečítať článok na internete väčšinou vyžaduje existujúci záujem. Keď sa na mieste, kam bežne chodievate, koná vedecká beseda, je šanca, že o ňu zakopnete. Máme tak šancu dostať sa k ľuďom, ktorí by si k vede inak cestu nenašli.

Je o to záujem v širokej verejnosti a špeciálne medzi mladými?

Populárna veda a materiál, ktorý sa usilujem presadiť, je pre ľudí len jednou z obrovského množstva možností na vyplnenie voľného času. Trh je možnosťami preplnený a vedci musia byť pri získavaní svojho miesta na ňom veľmi priebojní. Špeciálne medzi mladými ľuďmi, ktorí sú zvyknutí na prvotriednu kvalitu obsahu aj formy. Takže záujem určite je, otázkou zostáva, čo dokážeme ponúknuť.

Akým popularizačným aktivitám sa ešte venujete?

Veľmi ma baví prednášať, takže neodmietnem, keď ma niekto pozve, a keď nie je kam, občas si prednášky zorganizujem sám (smiech) – či už u nás na pôde fakulty alebo inde. Väčším projektom je séria videí Nečakané súvislosti, kde okrem zaujímavých faktov poukazujem na to, ako sú zdanlivo nesúvisiace javy v prírode prepojené. Na popularizácii sa tiež podieľam organizačne, s kolegami sme napríklad organizovali populárno-vedecký program na festivale Pohoda. V hlave nosím nejaké ďalšie nápady, tie však zatiaľ narážajú na konečnosť dennej dávky času a energie.

Má popularizácia fyziky svoje špecifiká?

Fyzika je z veľkej časti experimentálna veda. Na besedách sa dá robiť veľa pokusov, v textoch opisovať javy, s ktorými sa ľudia bežne stretnú. Takže pre fyzikov je celkom jednoduché nájsť niečo a zvolať: Aha, fyzika! Už okolo sedenia na stoličke sa dá povedať veľa zaujímavého. Nebezpečné je zasa to, že fyzici neraz skĺznu do režimu vševedcov. Skúmajú totiž základné stavebné prvky sveta a procesy medzi nimi. Stane sa teda, že majú pocit, že vedia vysvetliť viac, ako sa dá. Ďalšie vedy preto niekedy považujú, viac či menej vedome, za akúsi poddisciplínu fyziky.

Pri zjednodušovaní zložitých vecí sa ľahko môže stratiť exaktnosť. Môže byť neodborná popularizácia vedy kontraproduktívna?

V tom je podľa mňa majstrovstvo dobrej popularizácie. Veci zjednodušiť a sprístupniť, ale neklamať, nevymýšľať si, nezavádzať. Rozmyslieť si, čo je na danej téme zaujímavé, dôležité a poučné, a potom to oholiť o technické zbytočnosti, o vedecký žargón a nuansy, ktoré laikovi na probléme nič neodhaľujú. Keď po tomto procese zostane iba neohrabaný pahýľ, nesnažiť sa ho prikrášliť, ale skúsiť nájsť inú tému. Navyše, tak ako všetko, môže byť popularizácia vedy zbytočne bulvárna, keď sa príliš sústredí na niektoré technické detaily alebo bombasticky znejúce odborné výrazy. Odpútava to pozornosť od tej skutočne fascinujúcej veci, ktorou sú prírodné zákony a ich podstata. Myslím si, že každá popularizácia by mala byť po vedeckej stránke správna, nemalo by v nej byť nič, na čo by odborník povedal: Toto nie je pravda! Ale dobrá popularizácia, ktorá si vyberie vhodnú tému a rozumným spôsobom upozorní na to, kde a ako je realita komplikovanejšia, nemôže byť kontraproduktívna.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 7/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto Stanislav Griguš

Komentáre