Hojnosť vody na súčasnej červenej planéte v ére pred vznikom Zeme, vďaka čomu zrejme Mars modrým sfarbením veľkej časti povrchu pripomínal našu planétu, mohla mať biologický potenciál.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/mars_skory-zivot3-300x169.jpg)
Mars je na oblohe nápadný aj pre voľné oko vďaka červenkastému sfarbeniu. To už v dávnej minulosti viedlo k jeho stotožneniu s krvavými bohmi vojny mnohých kultúr. Na oblohe sú viditeľné aj červené či červenooranžové hviezdy. No ak sa pozorovateľ trochu vyzná v súhvezdiach, uvedomí si, že červený objekt tam, kde by nemala byť nijaká jasná červená hviezda, musí byť Mars.
Jeho súčasné dominantne červenkasté sfarbenie vyplýva z povrchových hornín tvorených minerálmi s vysokým obsahom železa. Mars však podľa všetkého nebýval vždy červený. V skorých fázach zrejme modrým sfarbením veľkej časti – ak nie väčšiny – povrchu pripomínal Zem. A to z rovnakej príčiny: vďaka vodným oceánom.
Teplejšia minulosť
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/mars_skory-zivot1-300x300.jpg)
Snímky geologických útvarov na Marse, merania zo sond na jeho obežnej dráhe aj analýzy zloženia jeho povrchu robotickými prieskumnými vozidlami (rovermi) a pristávacími modulmi sond poukazujú na teplejšiu a vlhkejšiu fázu v minulosti tejto planéty. Hoci niektorí vedci predložili seriózne argumenty v prospech chladného a suchého skorého Marsu, vízia teplejšieho a vlhkého skorého Marsu prevažuje.
Silne ju podporili dve nové štúdie prvotnej hydrosféry tejto planéty, ktorá vznikla odplynením magmy z vnútra planéty a dopadmi asteroidov, jadier komét a meteoritov na jej povrch. Popri vode tam priniesli aj veľa organických látok, teda surovín pre prípadný vznik života. To konvenuje mantre NASA Follow the water! (voľne Hľadaj vodu!) a z Marsu robí v rámci pátrania po mimozemskom živote najsľubnejší objekt v našej Slnečnej sústave popri vodnom oceáne pod ľadom Jupiterovho mesiaca Európa.
Prekvapivé závery
Pätica amerických vedcov na čele s Kavehom Pahlevanom z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe a Strediska Carla Sagana v Ústave SETI v kalifornskom Mountain View (oboje USA) prišla s prekvapivým záverom. Uverejnili ho v časopise Earth and Planetary Science Letters. Z údajov roveru Curiosity a atmosférického modelovania im vyšlo, že Mars býval modrý a mal veľkú časť povrchu pokrytú vodou – oceánmi, jazerami a riekami – už dávno pred zavŕšením utvárania Zeme. Jeho atmosféru mal vtedy tvoriť najmä molekulárny vodík. V súčasnosti je to v drvivej väčšine oxid uhličitý a atmosféra je veľmi riedka, na úrovni pod jednou stotinou tlaku našej pozemskej. Výsledný skleníkový efekt je slabý, nestačí na udržanie teplých a vlhkých povrchových podmienok, aj keď počas marťanského leta sa pri rovníku planéty vyskytujú izbové teploty až okolo 20 °C.
![](https://www.quark.sk/wp-content/uploads/2023/01/mars_skory-zivot2-300x169.jpg)
Navyše Slnko v skorých fázach existencie planét žiarilo asi o 30 % slabšie. Aj pri hustej atmosfére z oxidu uhličitého, akú má teraz Venuša, by boli dlhodobé (milióny rokov) povrchové teploty planét zemského typu potrebné na vznik života príliš nízke. Mohla to však vyriešiť hustá atmosféra z molekulárneho vodíka.
Zdeněk Urban