Vzácny chránený jasoň

Jasoň chochlačkový je zákonom chránený motýľ. Rozumná činnosť človeka môže prispieť k prežívaniu, či dokonca rozširovaniu tohto druhu. Plánovaná výstavba komunikácie na slovensko-moravskom pomedzí by pri vhodnom manažmente pomohla jeho ďalšiemu šíreniu.

Húsenica jasoňa pri žraní listu chochlačky. Rad oranžovožltých škvŕn po bokoch húsenice na tmavom podklade je veľmi nápadný a takéto výstražné (aposematické) sfarbenie slúži na odstrašovanie predátorov a zrejme prezrádza aj jedovatosť húsenice požierajúcej jedovatú chochlačku. Väčšinou býva veľmi plachá, pri vyrušení často padá na zem a snaží sa rýchlo ukryť v suchej vegetácii. Najčastejšie sa schováva pod suchým lístím. Pomerne zriedkavo ju môžeme počas dňa vidieť pri požieraní listov. Na rastlinu sa vyšplhá iba na krátky čas, aby sa rýchlo nasýtila, a potom zvyčajne padá na zem bez toho, aby preliezla smerom dolu po rastline. Húsenica žije väčšinou len na jednotlivo rastúcich chochlačkách, a to na polozatienených miestach nevystavených slnku počas celého dňa.

Chochlačka plná (Corydalis solida) je jednou z najvýznamnejších hostiteľských rastlín húsenice jasoňa chochlačkového.

Väčšinou si pod pojmom jasoň mnohí predstavia veľkého belavého motýľa s nápadnými červenými kruhovými škvrnami na krídlach, o ktorom sa dočítali v literatúre, učili v škole alebo ho videli v prírodopisnom filme či v zbierkach múzea, prípadne ho na vlastné oči pozorovali v horách počas letných dní. Tento vzácny motýľ jasoň červenooký (Parnassius apollo) má aj svojho menšieho príbuzného. Ten má trochu skromnejšie zafarbenie a v prírode nie je až taký nápadný, pretože nemá červené škvrny na krídlach. Volá sa jasoň chochlačkový (Parnassius mnemosyne) a podobne ako jeho väčší príbuzný je na Slovensku zákonom chránený. Vyskytuje sa lokálne a vzácne, občas aj vo väčších počtoch, ale v porovnaní s jasoňom červenookým na viacerých miestach. Na rozdiel od jasoňa červenookého sa vyskytuje nielen na strmých svahoch, ale aj v rovinatejšom teréne.

Takmer neviditeľný motýľ

Ten, kto sa vyzná v botanike, určite pozná aj hostiteľskú rastlinu húsenice jasoňa chochlačkového, ktorou je chochlačka (Corydalis). Chochlačka rastie hojne v našich listnatých lesoch na viacerých miestach a v čase kvitnutia skoro na jar (marec – apríl) je vidieť už aj z diaľky v ešte neolistenom lese rozsiahle koberce jej fialových či bielych kvetov. Preto je možno prekvapujúce, že jasoňa chochlačkového na takých silno zalesnených miestach takmer nik nevidel, a to ani počas pokročilej jari, kedy sa u nás vyskytuje najčastejšie.

Samička jasoňa chochlačkového na kvete horčičníka voňavého (Erysimum odoratum)

Kedysi bol tento motýľ na Slovensku hojnejší. Na mnohých lokalitách však vyhynul. V súčasnosti žije v nižších polohách len zriedka, skôr by sme ho našli v kopcovitom teréne a stredných polohách. Aj v Európe je už na mnohých miestach zriedkavosťou a stáva sa čoraz vzácnejším. Existujú však aj krajiny, kde sa mu aj v súčasnosti vďaka vhodnému manažmentu darí. K takým krajinám patrí napríklad aj od nás dosť vzdialené Estónsko. Na jeho území dokonca možno pozorovať zvyšovanie jeho početnosti a rozširovanie distribúcie.

Vzácnejšie sa vyskytujú aj takto tmavo sfarbené samičky jasoňa, ktoré sú veľmi nenápadné pri lete tesne nad zemou aj preto, lebo ich priesvitné krídla sú len riedko poryté šupinkami.

Húsenica sa niekedy slní na suchých listoch na zemi (na snímke má hlavu hore).

Všeobecné nároky na prežitie

Jasoň vyžaduje na svoje prežívanie nezapojené štruktúry lesných porastov. To znamená, že na miestach jeho výskytu musí byť k dispozícii dostatok lesných priesekov a čistín rozmiestnených v dostatočnej blízkosti od seba. Užitočné by bolo zabezpečiť postupnú ťažbu drevín a obnovu mladých porastov. V oblasti výskytu jasoňa by určite nemali byť prítomné vysoké ihličnaté dreviny so zapojenými korunami. Lesné porasty, kde sa druh vyskytuje, by sa mali upraviť aj pomocou výrubov na nízke lesy (výmladkové lesy).
Presvetlené miesta v lese vyhovujú aj riedkemu porastu chochlačky, kde sú pre heliofilné samičky vhodné podmienky na kladenie vajíčok a vývin húseníc na chochlačkách. V oblastiach výskytu jasoňa je potrebné udržiavať aspoň 10 až 15 metrov široké a svetlé koridory pozdĺž lesných ciest. Okrem prítomnosti chochlačky musí byť na lokalite v blízkosti, kde žijú húsenice na odlesnených plochách, aj dostatok vhodných kvitnúcich rastlín nevyhnutných ako potrava pre dospelé jedince (imága) jasoňa.

Samček jasoňa chochlačkového na zbehovci plazivom (Ajuga reptans), na rozdiel od samičky je bledší a má chlpatejšie telo.

Biotop jasoňa chochlačkového v Malých Karpatoch v oblasti skalnej lesostepi s riedkym porastom nízkych drevín

Kedysi sa na viacerých lokalitách pásli zvieratá a takáto krajina jasoňovi chochlačkovému väčšmi vyhovovala. Keďže sa páslo aj v riedkych lesíkoch, nedochádzalo tým k ich úplnému zarastaniu. V poslednom storočí sa však od pastvy na mnohých miestach upustilo, často došlo k zalesňovaniu smrekom a samovoľnému zarastaniu horských lúk. Pasenie sa síce na niektorých lokalitách, kde sa jasoň chochlačkový kedysi hojnejšie vyskytoval, začína znova uplatňovať, ale jasoň tam už väčšinou nežije. Len málokde na Slovensku sa zachovali predchádzajúce ideálne podmienky na jeho výskyt.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 5/2022. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Text a foto Miroslav Kulfan

Komentáre