Hovorí sa, že naše okolie nás formuje. Ovplyvňuje naše myslenie a vnímanie sveta okolo nás, ale aj náš organizmus. Často sa stretávame s prípadmi nadaných a šikovných detí, ktoré sa vplyvom nevhodného prostredia či zlej partie stanú problematické, a naopak, tie problematické sa vplyvom správnych stimulov… pokračuj
Tkaninové inžinierstvo je dynamicky sa rozvíjajúci výskum, ktorý vo veľkom využíva kozmický priestor. Experiment na stanici ISS by mohol nájsť možnosti, ako v budúcnosti produkovať umelé cievy na využitie v chirurgii. Väčšina techník na tvorbu trojrozmerných štruktúr z ľudských buniek na Zemi zahŕňa biologicky kompatibilné… pokračuj
Protobunka sa považuje za najzákladnejšiu formu bunky, ktorá pozostáva iba z dvojvrstvovej membrány okolo vodného roztoku – bunky s definovaným ohraničením a vnútorným priestorom. Podľa vedcov sú protobunky kľúčový odrazový mostík pre rozvoj bunkového života. A práve tím vedcov z Centra pre vznik a vývoj… pokračuj
Pretože živočíšne bunky sa počas celého života organizmu neustále delia a každé delenie so sebou nesie riziko vytvorenia rakovinotvornej mutácie, je iba prirodzené, že pre väčšie zvieratá s dlhšou dĺžkou života vzniká aj väčšie riziko vyvinutia rakoviny. Neplatí to však pre slony, ktorých 5 500-kilogramové… pokračuj
Mikrocia je choroba, pri ktorej sa deformuje vonkajšia časť ucha. Päť čínskych detí, ktoré trpeli práve touto chorobou, dostalo nové uši. Keďže mali zasiahnuté len jedno ucho, vedci mohli to zdravé naskenovať s vysokým rozlíšením a vytvoriť 3D model, ktorý im pomohol pri vypestovaní náhradného.… pokračuj
Vedci prišli na to, ako bunky rýchlo balia dlhé chromozómy do kompaktných, organizovaných balíkov, čo je kľúčový krok pred delením bunky. Nové zistenie spája dve konkurujúce predstavy o tomto procese: či ide o stočenie chromozómov do špirálového schodiska alebo do sady slučiek. Počítačové simulácie odhalili,… pokračuj
Imunitný systém ustavične monitoruje všetky kúty nášho tela a pátra po cudzích organizmoch, ktoré by nám mohli uškodiť. Patogény si však vytvorili viacero stratégií, ktorými sa tomuto pátraniu dokážu vyhnúť, napríklad sekréciu proteínov zabraňujúcich telu vytvoriť imunitnú odozvu. Igor E. Brodsky z Pennsylvánskej univerzity a… pokračuj
Baktéria Gemmata obscuriglobus, ironicky nazývaná vtákopysk mikrobiológie, je podľa najnovších poznatkov ešte zvláštnejšia, než si vedci mysleli. Ukázalo sa, že obsahuje štruktúry, ktoré sa zvyčajne dajú nájsť len v zložitejších bunkách. Medzinárodný tím z austrálskej Queenslandskej univerzity, vedený profesorom Johnom Fuerstom, ponúkol úplne nový pohľad… pokračuj
Výskum sveta jednobunkových organizmov prináša zaujímavé zistenia. Napriek zdanlivej jednoduchosti sa vďaka adaptačným stratégiám ich život spája s termínom potenciálna nesmrteľnosť. Základným znakom každého jednobunkového organizmu je jednobunkovosť a mikroskopická veľkosť. Na tieto znaky sa však nedá úplne spoľahnúť. Viaceré jednobunkovce majú tendenciu stávať sa mnohobunkovými… pokračuj
Vedci urobili dôležitý krok k laboratórnemu pestovaniu funkčných ľudských orgánov. Podmozgová žľaza je orgán veľkosti hrášku, nachádzajúci sa v mozgu. Jeho dôležitosť však presahuje jeho veľkosť. Podmozgová žľaza vytvára viacero dôležitých hormónov, ovládajúcich rôzne telesné funkcie. Väčšina týchto hormónov sa reguluje prostredníctvom zápornej spätnej väzby, podobne, ako… pokračuj
