Paleoantropologické nálezy dokladajú africký pôvod nášho ľudského druhu Homo sapiens, celého ľudského rodu Homo aj jeho najpravdepodobnejších bezprostredných predchodcov, australopitekov a im príbuzných tvorov. No predkovia ľudí a ľudoopov sa zrejme vyvinuli na našom kontinente.
Hoci v Afrike žijú naši biologicky najbližší príbuzní z ríše zvierat – ľudoopy, šimpanzy a gorily, samotná ľudská línia zrejme nevznikla na juhu kontinentu, ako by naznačoval názov známej lokality Cradle of Humankind (Kolíska ľudstva) pri Johannesburgu v Juhoafrickej republike. Pravdepodobnejšie k tomu došlo na východe, od saván Tanzánie a Kene po riečne údolia Etiópie. Ale kto vie? Afrika v tomto ohľade ešte nie je dostatočne preskúmaná.
V každom prípade je kolíska Homo sapiens africká a podporujú to aj genetické dôkazy. Najvyššiu mieru genetickej rozmanitosti totiž majú africké etniká. Ostatné ľudstvo má korene na východe Afriky, odkiaľ jeho pravekí predkovia migrovali do Eurázie a neskôr do Austrálie, Nového sveta a napokon do Tichomoria.
Významný objav
Lenže ak postupujeme v čase pred afrických ľudoopov, prvých australopitekov a ich príbuzných, nálezy fosílií najpodobnejších primátov sa koncentrujú v Eurázii (kde žijú aj zvyšné ľudoopy – orangutany a gibony), najmä v Európe a v menšej miere na priľahlom Blízkom východe. Ak opomenieme výhradu o slabom preskúmaní Afriky, ponúka sa záver, že predkovia spoločnej línie ľudoopov a praľudí (homininov) migrovali do Afriky z Eurázie.
Z tohto sa odvíja aj aktuálne menšinová kritika koncepcie o expanzii ľudstva von z Afriky. Tá totiž uvažuje o pôvode homininov vo viacerých oblastiach Starého sveta, pričom príslušné evolučné línie sa mali stýkať, krížiť a sčasti splynúť. Je to v súlade s dokázanou migráciou predkov ľudoopov z Eurázie do Afriky, keďže mohli migrovať aj do iných oblastí Eurázie (ako dokazujú orangutany a gibony). Prítomnosť anatomicky vyspelých primátov na Blízkom východe, teda na rozhraní Ázie, Európy a Afriky, počas evolučne kritického obdobia pred 9 až 7 miliónmi rokov teraz potvrdil aj významný objav v strednom Turecku.
Anadoluvius turkae
Vykopávky na lokalite Çorakyerler neďaleko mesta Çankırı (severovýchodne od tureckej metropoly Ankara) na severe Anatólie priniesli v roku 2015 nález čiastočnej lebky dosiaľ neznámeho primáta, ktorý žil pred približne 8,7 milióna rokmi. Mimoriadne dôležité bolo, že sa dobre zachovala tvárová časť a predná časť mozgovne. Kosti analyzoval sedemčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Ayla Sevimová-Erolová z Ankarskej univerzity (Turecko) a David Begun z Torontskej univerzity (Kanada). Výsledky uverejnili v časopise Nature Communications Biology.
Výskumníci nazvali tvora Anadoluvius turkae. Takmer určite bol súčasťou najskoršieho známeho evolučného rozrôznenia homininov. Naše poznatky naznačujú, že homininy nielenže vznikli v západnej a strednej Európe, ale ďalej sa tam aspoň päť miliónov rokov vyvíjali a šírili do oblasti východného Stredomoria, a v konečnom dôsledku až do Afriky, pravdepodobne v dôsledku zmeny životného prostredia a úbytku lesov. Výsledky tohto evolučného rozrôznenia sú známe iba z Európy a Anatólie, objasnil D. Begun.
Zdeněk Urban
