Fosílie anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, sapientov, odhaľujú priebeh evolúcie k aktuálnemu tvaru mozgu. Mozog ako hlavný orgán centrálnej nervovej sústavy zosobňuje jadro toho, čo voláme ľudskosť. Hardvérovo i softvérovo. Nečudo, že jeho evolúcia je v centre pozornosti nielen paleoantropológov a neurobiológov, ale aj… pokračuj
Presné datovanie nástenných malieb v španielskych jaskyniach posunulo ich zrod pred príchod anatomicky moderných ľudí druhu Homo sapiens, čiže sapientov, do Európy. Človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) je ako druh starý približne pol milióna rokov. Očividne sa vyvinul v západnej Eurázii z dcérskych druhov človeka vzpriameného (Homo erectus), ako… pokračuj
Jednoduchá záťaž strednej až vyššej intenzity zvyšuje aktivitu v rámci frontoparietálnych sietí a vytvára dočasné zvýšenie kognitívnej kontroly súvisiacej s výkonom. Do tejto múdrej vety sa dá zhrnúť výsledok výskumu vedcov z kanadskej University of Western Ontario (UWO). Povedané jednoduchou rečou: Stačí 10-minútové cvičenie a to vám pomôže… pokračuj
Regeneračná medicína predstavuje nový prístup k liečbe poškodených tkanív a orgánov. Pri procesoch sebaobnovy sa v tomto prípade využívajú bunkové a tkanivové kultúry vrátane kmeňových buniek. Biomateriály vyvíjané v Košiciach predstavujú pre pacientov s ochorením kostí a chrupky novú nádej na vyliečenie. Začiatky regeneračnej medicíny siahajú… pokračuj
V Izraeli sa našla fosílna kosť zástupcu druhu človek rozumný (Homo sapiens), skorého anatomicky moderného človeka. Je aspoň o 50-tisíc rokov staršia ako všetky doterajšie nálezy. Konštatoval to 35-členný medzinárodný tím výskumníkov z deviatich krajín, ktorý viedol Israel Hershkovitz z Telavivskej univerzity (Izrael). Najnovšie výsledky… pokračuj
Tím amerických odborníkov nedávno odhalil, že svoju dôveru k neznámym osobám odvodzujeme od ich podobnosti ľuďom, ktorých poznáme. Ak sú cudzie osoby podobné dôveryhodným ľuďom z nášho okolia, veríme im väčšmi. Cudzím osobám, naopak, nedôverujeme, aj keď sa len minimálne podobajú na niekoho, kto našu… pokračuj
Úmyselne kameňmi štiepané kosti pravekého príbuzného slonov menia pohľad na najskoršie osídlenie kontinentu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Klasické predstavy o príchode človeka do Ameriky hovoria priestorovo o trase cez dočasný suchozemský most v oblasti terajšieho Beringovho prielivu medzi Čukotkou a Aljaškou. Pre celý jednoliaty… pokračuj
Austrálski vedci vyhlásili, že našli dôkazy spolunažívania medzi dávnymi hominidmi a pravekými modernými ľuďmi v pôvodnom domove našich predkov – v Afrike. Hominidi sú považovaní za najstarších členov ľudského druhu – sú to malé, opiciam podobné stvorenia, na ktorých sa však už dajú rozoznať aj… pokračuj
Sny sú jednou z veľkých záhad, s ktorou sa vedci už dlho snažia popasovať. Podľa najnovšej štúdie vedcov zverejnenej v časopise Nature Neuroscience je jedna konkrétna lokalita v zadnej časti nášho mozgu počas snívania vždy aktívna. Spomínaná štúdia tiež potvrdila, že sny neprichádzajú len počas… pokračuj
Nová štúdia svalového ústrojenstva šimpanzov bonobo naznačuje, že tieto ľudoopy sú nám anatomicky možno príbuznejšie než šimpanzy učenlivé. Túto možnosť už dávnejšie naznačil molekulárny výskum, no spomínaná štúdia je prvá, ktorá detailne porovnala anatómiu týchto troch druhov. Profesor Bernard Wood z Univerzity Georgea Washingtona uviedol,… pokračuj
