Gén krotkosti

Domestikácia koňa viedla k pokrokom v doprave aj poľnohospodárstve a doviedla ľudí do modernej éry. Hoci predchádzajúce štúdie zistili pôvod domestikovaných koní v oblasti stepí Donu a Volgy približne pred 4 200 rokmi, záhadou zostávali zmeny v DNA, ktoré umožnili, aby sa divé kone stali… pokračuj

Kľúč k civilizácii

Podarilo sa potvrdiť a datovať nezávislú domestikáciu dvoch dôležitých hospodárskych zvierat vo východnej Ázii a v tichomorskej Južnej Amerike. Žijeme v ére, keď už si veľká časť obyvateľov ekonomicky najrozvinutejších krajín veľmi neuvedomuje, z čoho vyrástol ich blahobyt. Mnohí sa správajú podľa bonmotu, že elektrina… pokračuj

Milovníci rastlín, nie poľnohospodárstva

Na rozdiel od mnohých svojich súčasníkov lovci a zberači žijúci v kamennej dobe v Maroku mali prevažne rastlinnú stravu. Napriek tomu, že celé tisícročia pojedali miestne žalude, pistácie a divoký ovos, nezačali ich nikdy pestovať. To popiera teóriu, podľa ktorej silné spoliehanie sa na rastliny… pokračuj

Kameň zo základov civilizácie

Nový výskum analyzoval archeologické a genetické poznatky o počiatkoch chovu jakov a využívania ich produktov v Tibete. Zdomácnenie a chov veľkých hospodárskych zvierat patria ku kľúčovým stavebným kameňom ľudskej civilizácie založenej na produkcii potravín. Až možnosť viac-menej spoľahlivo dopestovať a dochovať dostatok jedla, skladovať jeho… pokračuj

Svedectvo kostí a tradícií

Rozsiahly výskum objasnil počiatky používania pôvodom európskych koní autochtónnymi obyvateľmi Severnej Ameriky. Obraz Indiánov z územia súčasných Spojených štátov amerických je v kolektívnej predstavivosti novodobých Európanov nezmazateľne zapísaný v podobe odvážnych lovcov a bojovníkov, ktorí majstrovsky ovládali rýchle kone. Je to najmä vďaka mayovkám a… pokračuj

Prví jazdci v dejinách

Kostry z obdobia približne 2 500 až 3 000 rokov pred n. l. napovedajú, že ľudia z tzv. jamovej kultúry jazdili na koňoch už krátko po ich domestikácii. Ľudia jamovej kultúry migrovali, rozšírili indoeurópske jazyky a zmenili ľudský genofond v Európe a Ázii. Ich cesty… pokračuj

Vlčia ľudomilnosť

Vlky dokážu prirodzene prejavovať náklonnosť k ľudským opatrovateľom rovnako ako psy. Výskumníci zo Štokholmskej univerzity vo Švédsku testovali 10 vlkov a 12 psov – mladé vlky spontánne rozlišovali medzi známou a cudzou osobou rovnako dobre ako psy a prítomnosť známej osoby pôsobila na nich aj… pokračuj

Domestikácia cez trus

Skupiny lovcov a zberačov v juhozápadnej Ázii možno začali chovať zvieratá o 2 000 rokov skôr, ako sa myslelo. Nálezy naznačujú, že ľudia používali zvierací trus ako palivo už na konci staršej kamennej doby. Vieme, že palivo z výkalov je cenným zdrojom energie, ale pred… pokračuj

Somár, ťahúň civilizácie

Od ťahania mezopotámskych vojnových vozov až po mletie obilia v stredoveku – somáre niesli na svojich chrbtoch civilizáciu. Podľa molekulárneho archeológa Ludovica Orlanda z Centra antropobiológie a genomiky vo francúzskom Toulouse boli somáre domestikované približne pred 7 000 rokmi vo východnej Afrike – asi 3… pokračuj

Nedávna domestikácia

Vedci dlho diskutujú o tom, kde a kedy sa objavili kury domáce (Gallus gallus domesticus). Podľa rôznych odhadov sa tak mohlo stať pred 4 000 až 10 500 rokmi. Genetická štúdia z roku 2020 upresnila, že kury boli domestikované z tzv. červenej džungľovej hydiny juhovýchodnej… pokračuj