Pavúčiemu hodvábu sa často pripisujú antimikrobiálne vlastnosti. Táto predstava sa síce zakladala na vedeckých štúdiách, ktoré naozaj uvádzali antimikrobiálnu aktivitu pavúčieho hodvábu, podrobná analýza však ukázala, že uvádzané dôkazy boli protichodné a v najlepšom prípade neoficiálne. Vedci z Aarhuskej univerzity v Dánsku študovali antimikrobiálne vlastnosti… pokračuj
Upíry (Desmodontinae) sú síce krvilačné netopiere, ale to neznamená, že sa nepodelia o drink s priateľmi. Vedci v časopise PLOS Biology uvádzajú, že netopiere, ktoré sa spriatelili v úkrytoch, sa často spoja, aby spoločne pili krv mimo domova. Netopiere Desmodus rotundus si medzi sebou vytvárajú… pokračuj
Súčasné zmeny klímy priaznivo vplývajú na šírenie extrémne teplomilných samotárskych včiel z rodu drevár smerom na sever. Mierne zimy zároveň spôsobujú, že v priaznivých podmienkach dokážu prezimovať aj vyliahnuté aktívne lietajúce dreváre, samce i samice. Včely považujeme za teplomilný hmyz, ktorý je aktívny najmä počas… pokračuj
Vlky sú v období, keď majú mláďatá, veľmi opatrné. Len čo zaregistrujú rušivý pohyb v blízkosti brlohu, poodnášajú mláďatá na iné miesto. Preto sa treba pri ich fotografovaní správať veľmi obozretne a rozvážne. Malé vĺčatá prichádzajú na svet po deviatich týždňoch od párenia. Vlčica vrhne… pokračuj
Na ostrove Madagaskar žije veľká mora s neuveriteľne dlhým cuciakom. Volá sa Xanthopan praedicta a živí sa vysávaním peľu z veľmi dlhej a úzkej orchidey. Samotný Charles Darwin predpovedal jeho existenciu, keď prvýkrát uvidel tvar orchidey Angraecum sesquipedale, čo ho zrejme prinútilo zvolať: Aký hmyz… pokračuj
Záujem o schopnosť zvierat učiť sa zvuky sa datuje tisíce rokov do minulosti. Výskum tejto schopnosti, známej ako vokálne učenie, môže objasniť evolúciu komunikácie, ľudskej reči a jazyka. Pri zvieratách sa táto schopnosť okrem vtákov predpokladala len pri delfínoch a veľrybách, tuleňoch, slonoch a netopieroch.… pokračuj
Keď v noci zasvietite UV svetlom do niektorých vietnamských lesov, na stromoch sa môžu rozsvietiť zelené žiarovky. Tieto strašidelné lampáše sú hniezda niekoľkých druhov ázijských papierových ôs (Polistes sp.) a žiara pochádza z hodvábnych vláken, ktoré pri dopade ultrafialového svetla fluoreskujú, uvádzajú vedci v časopise… pokračuj
Mory sa hrnú k pouličným lampám, omámené žiarou. Zdá sa však, že celonočné kúpanie v jasnom svetle vplýva aj na nelietavé formy tohto hmyzu. Ako uvádzajú vedci v časopise Science Advances, v blízkosti osvetlených úsekov anglických ciest žije až o polovicu menej húseníc nočných motýľov… pokračuj
Máme začiatok 21. storočia a mnohé súčasné deti poznajú jaštericu len z kníh a televízie. Pritom ešte v polovici minulého storočia patrila jašterica medzi naše najbežnejšie plazy. Keď sme pred niekoľkými desaťročiami v škole čítali povesť o tom, ako boli v stredoveku pri Banskej Štiavnici… pokračuj
Moderný hmyz dokáže pomocou krídel všestranne komunikovať. Cvrčky môžu škriabať nohou o krídlo alebo trieť dve krídla o seba. Niektoré kobylky bijú krídlami ako kastanetami, iné praskajú tenkými blankami. Mnohé motýlie krídla sa hrajú so svetlom, manipulujú s ním, aby sa skryli pred zrakom ostatných,… pokračuj
