Mokrade sú územia, ktoré sú trvalo alebo sezónne nasiaknuté vodou. Život v týchto oblastiach negatívne ovplyvňujú suché horúce letá. Medzi ohrozené druhy žijúce v mokradiach patria aj niektoré druhy motýľov. Za mokraď sa vo všeobecnosti považuje biotop, ktorého existencia je podmienená vodou – či už… pokračuj
Niektoré chrobáky pijú pomocou zadočkov. Podľa vedcov múčny chrobák potemník hnedý (Tribolium castaneum) otvára svoj análny otvor, aby sa vodná para zo vzduchu dostala do čreva a kondenzovala na výkaloch. Hmyz čerpá vodu z výkalov pomocou špeciálnych buniek vystielajúcich dolnú časť ich tráviacej sústavy. Tento… pokračuj
Včely medonosné využívajú sociálne učenie sa na zlepšenie svojej schopnosti tancovať. Pri sociálnom učení sa jedinec učí pozorovaním alebo interakciou s inými, podobne ako u detí, pri vtákoch a niektorých ďalších stavovcoch. Včely oznamujú umiestnenie zdrojov kývavým tancom. Tanec predvádza tá, ktorá našla dobrý zdroj… pokračuj
Hoci máme aj u nás v Európe viaceré druhy motýľov, ktoré sa každoročne sťahujú na veľké vzdialenosti, napríklad zo severnej Afriky na Slovensko (babôčky, lišaje), ba doletia ešte ďalej na sever do Škandinávie a späť, z celosvetového hľadiska je určite najznámejším migrujúcim druhom motýľa americký… pokračuj
Takzvané skákajúce fazule, čo sú v skutočnosti struky so šklbúcimi sa larvami nočných motýľov, poskakujú spôsobom, ktorý im – ak sa toho dožijú – zaručí, že sa nakoniec dostanú do tieňa. Keď sa larva nočného motýľa ocitne na slnku, kde by sa mohla prehriať a… pokračuj
Pred viac ako 100 miliónmi rokov prevládalo v noci na Zemi cvrlikanie hmyzu z čeľade kobylkovité (Tettigoniidae). Fosílie odhaľujú, ako vyzerali uši kobyliek, ktoré tieto zvuky počúvali. Dvadsaťštyri fosílií približne 160 miliónov rokov starých kobyliek objavených v Číne predstavuje najstaršie známe hmyzie uši. Tieto zvukové… pokračuj
Vedci z Národného lesníckeho centra Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene a z Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici Andrej Kunca, Michal Lalík a Juraj Galko prišli na inovátorský spôsob biologickej ochrany sadeníc pred škodlivým hmyzom. Počas minuloročného Týždňa vedy a techniky na Slovensku získali výskumníci… pokračuj
Vedci už dávno vedia o malom elektrickom náboji, ktorý prenášajú živé organizmy, napríklad hmyz. Ukazuje sa však, že rojaci sa hmyz by mohol meniť náboj vo vzduchu vo veľkom meradle a významne prispievať k celkovému elektrickému náboju atmosféry. Na tento objav prišli výskumníci náhodou. V… pokračuj
Súčasný hmyz spôsobuje nebývalú mieru poškodenia rastlín aj napriek tomu, že jeho množstvo klesá. Vedci z Wyominskej univerzity porovnávali poškodenie rastlín hmyzom z modernej doby s poškodením fosílnych listov z obdobia neskorej kriedy spred 67 miliónov rokov. Naša práca preklenuje prácu tých, ktorí používajú fosílie… pokračuj
Ani jedna včela medonosná neprežije dlhšie sama, preto včely žijú v organizovaných spoločenstvách (včelstvách), čo je skutočnosť, ktorá už dlho fascinuje vedcov a výskumníkov z celého sveta. Zvyšujúci sa záujem o preskúmanie včelstiev a ich spolunažívania z nich robí dobrých kandidátov na výskum nielen v… pokračuj
