Úspešná bioochrana

Vedci z Národného lesníckeho centra Lesníckeho výskumného ústavu vo Zvolene a z Lesníckej ochranárskej služby v Banskej Štiavnici Andrej Kunca, Michal Lalík a Juraj Galko prišli na inovátorský spôsob biologickej ochrany sadeníc pred škodlivým hmyzom.

Zľava M. Lalík, A. Kunca a J. Galko, foto Marián Zelenák, CVTI SR

Počas minuloročného Týždňa vedy a techniky na Slovensku získali výskumníci Cenu za vedu a techniku v kategórii Vedecko-technický tím roka. Ocenenie si prevzali za výskum a vývoj ekologicky akceptovanej metódy ochrany rastlín pred škodlivými druhmi hmyzu a za patentovaný objav pod názvom Nosič biologicky aktívneho organizmu (BAO).

Účinnosť a zlepšenia

Nový prípravok vznikol v rámci aplikovaného výskumu biopesticídov. Zvyšuje biologickú ochranu lesa pred hmyzom, ktorý poškodzuje sadenice vysadené na plochách najmä po vetrových a lykožrútových kalamitách. Využíva užitočnú hubu Beauveria bassiana, patogénnu hubu hmyzu, ktorá infikuje a následne zlikviduje škodlivý hmyz. V terénnych podmienkach sa prípravok umiestňuje ku kmienkom sadeníc, pričom jeho účinnosť je v prvých dňoch od inštalácie viac ako 90 % a po troch mesiacoch ešte vždy nad 50 %, je teda účinný počas celej vegetačnej doby. Ide o ekologicky akceptovateľnú metódu ochrany sadeníc pred vybraným premnoženým druhom hmyzu, ktorá je navyše finančne efektívna.
V roku 2022 tím pokračoval vo výskume a hľadal ďalšie spôsoby použitia nosiča v teréne. Napríklad pri aplikovaní proti tvrdoňovi smrekovému sa prípravok umiestnil do tzv. chráničiek, vyrobených na mieru v 3D tlačiarni. Zabezpečuje sa tým ochrana nosičov pred ich skonzumovaním drobnými hlodavcami alebo slimákmi. Ďalším plánovaným zlepšením je 3D tlač chráničiek z biodegradovateľného plastu alebo testovanie rôznych priemerov nosičov.

Feromónové lapače

Nosič biologicky aktívneho organizmu, foto M. Lalík

Ochrana sa pôvodne vyvíjala len proti tvrdoňovi smrekovému (Hylobius abietis), no s tým, že v budúcnosti by mohla byť účinná aj proti ďalším škodcom. Preto okrem pokračujúceho výskumu použitia nosičov proti tvrdoňovi skúmali autori patentu aj použitie nosičov proti podkôrnym a drevokazným škodcom v upravených feromónových lapačoch. Ich podrobná technická úprava bude chránená cez úžitkový vzor.
V skratke ide o to, že lapače budú nasýtené konkrétnym feromónom, ktorý selektívne láka iba cieľový druh škodcu. Jedince tohto škodcu sa dostanú v lapači do kontaktu s nosičom a infikujú sa spórami entomopatogénnej huby (napríklad Beauveria bassiana, ale môžu to byť aj iné entomopatogénne huby). Lapač je nastavený tak, aby jedince cieľového škodcu mohli následne vyletieť do prostredia a šíriť infekciu v populácii.

Vo vedeckovýskumnom tíme pracovníkov Národného lesníckeho centra pôsobia Ing. Andrej Kunca, PhD., Ing. Michal Lalík, PhD., a Ing. Juraj Galko, PhD. Trojica je súčasťou väčšieho kolektívu odboru ochrany lesa, ktorého cieľom je aplikovaný výskum škodlivých činiteľov lesných drevín, prevencia škôd a ochrana lesných drevín v čase ich poškodenia. Jednou z výskumných tém tímu je znižovanie spotreby pesticídov pri ochrane rastlín. Vo svojich prácach sa zameriavajú napríklad na náhradu pesticídov biologickými prípravkami.

Nosič BAO pred infikovaním hubou Beauveria bassiana, foto archív A. Kuncu

V tomto výskume je však tím ešte vždy na začiatku. Nateraz napriek veľmi nepriaznivým podmienkam pre nosič v lapači (vysokej teplote, UV žiareniu a pod.) zistili, že spóry sú aktívne aj niekoľko mesiacov bez ďalšieho dopĺňania nových nosičov a že jedince škodcov, ktoré vychádzali z upravených lapačov, dosahovali vysokú mortalitu spôsobenú danou hubou.

Pasce na ďalších škodcov

Lapače sa okrem tvrdoňa smrekového testovali na lykožrúta smrekového (Ipstypographus) v smrekových porastoch a na nepôvodného technického škodcu drvinárika čierneho (Xylosandrus germanus) v zmiešaných porastoch. V budúcnosti plánujú výskumníci okruh testovaných škodcov ešte rozšíriť.
Na poľnohospodárskych plodinách v našich podmienkach by sa to dalo využiť napríklad proti kukuričiarovi koreňovému (Diabrotica virgifera virgifera). V skleníkoch, kde sú pre hubu veľmi vhodné podmienky (primeraná teplota a dostatočná vlhkosť), môžu byť pestované plodiny chránené pred hmyzími pôdnymi škodcami, napríklad pred medvedíkom obyčajným (Gryllotalpa gryllotalpa). Autori by chceli vyvinúť alternatívu aj na využitie pre poľnohospodárske plodiny v subtropickom pásme, napríklad citrusy.
Celkový potenciál použitia nosiča zatiaľ nie je dokonale preskúmaný. Nateraz sa používal buď položený na pôde (alebo v chráničkách) v blízkosti ihličnatých sadeníc proti tvrdoňovi smrekovému, alebo v spomínaných upravených lapačoch vo výške 1,3 metra nad zemou proti podkôrnym a drevokazným škodcom. Nosič by určite mohol poslúžiť aj po zapravení do pôdy, napríklad proti vrtivke orechovej (Rhagoletis completa), ktorá v pôde prezimováva, ale v tomto prípade by bola potrebná pomoc iných výskumných tímov zaoberajúcich sa pôdnymi škodcami v rôznych odvetviach poľnohospodárstva, pretože tento tím z NLC sa venuje výlučne lesným škodcom.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 1/2023. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Andrea Fedorovičová, Veda na dosah, NLC, úprava R
Foto CVTI SR
Viac si môžete prečítať na vedecko-popularizačnom portáli Veda na dosah.