Robotické výskumné vozidlo NASA Perseverance našlo v marťanskom kráteri Jezero zhluky minerálov s rozmanitými organickými látkami. Napriek všetkým rozdielom má prostredie Marsu v našej Slnečnej sústave predsa len najbližšie k pozemskému. Je tak prvé na rade pre astrobiológiu, skúmanie možností mimozemského života. Zatiaľ však poznáme iba jediný… pokračuj
Kôra, pukliny a iné geologické prvky v piesočných dunách v blízkosti marťanského rovníka vedú vedcov k domnienke, že voda tam mohla byť v oveľa bližšej minulosti, než sa doteraz predpokladalo. Vietor by povrch erodoval. Podľa vedcov sú najlepším vysvetlením topiace sa kapsy zamrznutej slanej vody.… pokračuj
Súčasná moderná doba ponúka okamžitý prístup k informáciám. Mnohí z nás majú vo vrecku smartfón. Na ňom stačí urobiť zopár klikov a vďaka internetu nám ukáže to, čo hľadáme. Treba však myslieť aj na to, že to môže byť dvojsečná zbraň. Vieme síce rýchlo získať… pokračuj
Silné zemetrasenie na Marse pomohlo vedcom zistiť hrúbku jeho kôry. V máji 2022 planétou otriaslo zemetrasenie s magnitúdou 4,7, ktoré trvalo viac ako šesť hodín. Seizmologická sonda NASA InSight zaznamenala vlny, ktoré obleteli Mars až trikrát. To vedcom umožnilo odvodiť hrúbku marťanskej kôry. Seizmológ Doyeon… pokračuj
Rover Zhurong pracoval na Marse od mája 2021 v rámci čínskej marťanskej misie Tianwen-1. Robotické výskumné vozidlo získalo veľké množstvo užitočných údajov. Rover skúmal okraj planiny Utopia Planitia, na ktorej v rokoch 1976 až 1980 pôsobila sonda NASA Viking 2. Misia mala trvať 93 solov (sol,… pokračuj
Srdce Marsu je veľké ako náš Mesiac a takmer dvakrát hustejšie. Naznačujú to otrasy spôsobené zemetrasením a dopadom meteoritu, ktoré prešli jadrom planéty. Vlny umožnili spresniť odhady jeho veľkosti, hustoty a zloženia. Na jedno zemetrasenie na odvrátenej strane sme čakali viac ako 900 dní. Potom, o 24 dní… pokračuj
Marťanská zemina môže obsahovať všetky potrebné živiny na pestovanie ryže, jednej z najdôležitejších potravín ľudstva, tvrdí planetárny vedec Abhilash Ramachandran z Arkansaskej univerzity vo Fayetteville. Rastlina však bude potrebovať trochu pomoci, aby prežila uprostred perchlorátu, chemickej látky, ktorá môže byť pre rastliny toxická a bola… pokračuj
Americká vesmírna agentúra NASA vyvíja na báze jadrovej štiepnej reakcie alternatívny, až štyrikrát účinnejší druh raketového pohonu. V roku 1957, v ktorom na obežnú dráhu okolo Zeme vypustili prvú umelú družicu – ruský Sputnik, sa začala kozmická éra ľudstva. Začali sa preteky o symbolické prvenstvá… pokračuj
Hojnosť vody na súčasnej červenej planéte v ére pred vznikom Zeme, vďaka čomu zrejme Mars modrým sfarbením veľkej časti povrchu pripomínal našu planétu, mohla mať biologický potenciál. Mars je na oblohe nápadný aj pre voľné oko vďaka červenkastému sfarbeniu. To už v dávnej minulosti viedlo… pokračuj
V roku 2018 vedci oznámili objav veľkého podpovrchového jazera v blízkosti južného pólu Marsu. Spolu s náznakmi ďalších podzemných bazénov s tekutou vodou na červenej planéte to zvýšilo nádej, že sa konečne podarilo nájsť mimozemský svet, ktorý by mohol byť vhodný pre život. Niektorí vedci… pokračuj
